IV

254 37 0
                                    

Druhý deň školy. Deväť hodín, z toho šesť ešte čakajúcich. Koniec matiky a ona potrebuje odpočinok. Kávu však nepije, cigarety nefajčí a spánok si v škole nesmie dopriať. Len hudba jej robí spoločnosť. Len tá ju dokáže chytiť za srdce a vyviesť zo skazených miest. Odíde z dusnej triedy na chodbu a chvíľu sa mračí na stenu oproti. Dnes mala zlý deň.

Skupinka dievčat sa na konci chodby chichoce a chalani vedľa si ukazujú na mobiloch videá. Lenže ona všetko ignoruje, vidí len obrazy, naprázdno otvárajúce sa ústa a rozmazané pohyby okolo nej. Toľko vecí sa naraz deje, no ona ani jednu nepovažuje za dôležitú.

Pár ľudí prechádzalo pomedzi spleť nôh a mierilo k hlavnému východu. Sekunda či roky, zelené oči ju sledujú. A ona ne. Možno až pridlho ako obyčajne, no toho pohľadu sa nevie nabažiť. Okolie už vôbec nevníma. Sú tu len oči, ktoré sa na ňu z diaľky mračia, akoby robila niečo zakázané. Možno i robí, no nevadí jej to.


nevinnosťWhere stories live. Discover now