nevinnosť

VI

Kvapky bielej farby jej dopadali na topánky. Špičkou druhej si ich chcela zotrieť, no len viac ich rozmazala. Ďalej sa tomu nevenovala a preniesla pozornosť na špinavý štetec pred sebou. Za tú chvíľku nepozornosti jej biela farba stihla stiecť na zjazvené zápästia.

S pár spolužiačkami zostala po škole dlhšie a teraz maľujú stenu v triede. Z jej neznámych dôvodov im to dala triedna za úlohu a keďže sa nikto sám neprihlásil, Armelle zostala. Dievčatá za ňou sa smiali a ona sem-tam s nimi. Už sa stihla s nimi trochu zoznámiť, takže rozprávanie jej už nerobilo taký problém.

Myslela si, že sa dokáže spriateliť s každým, no stredná škola ju trochu vyviedla z mieri. Teraz má viac chlapčenských kamarátov, no s nimi si aspoň rozumie. Môže sa s nimi rozprávať o filmoch, hrách a autách a nemusí si dávať servítku pred ústa. Pre druhých by mohlo byť čudné, že chodbou kráča v úzadí tretiakov, no ona necíti úzkosť. A naviac to má i výhody. Kyan mal vodičák aj auto a Armelle mala krabičku plnú cigariet, ktoré vymieňala za odvoz.

Zdalo sa čudné, že so sebou vždy vláčila cigarety, aj keď nefajčila. Mama jej odmieta dať akékoľvek peniaze, Armelle si musí zarábať sama. Predáva, vymieňa, vždy niečo, vždy má spôsob ako z toho výjsť najlepšie. Prežíva, tak ako všetci v tomto svete.