nevinnosť

XXX

Najradšej by vymazala z pamäti, to čo teraz videla.

Ráno zmeškala autobus, a tak prišla trochu neskôr ako zvyčajne. Dvor sa už hemžil ľudskými hlavami a Edena len ťažko hľadala. Tušila, že si o ňu bude robiť starosti, no nie takto.

Po prvej hodine nemala čas ho hľadať. Po druhej ho však rýchlo našla. Sedel na zakázaných schodoch, vrchné okno bolo otvorené, aby dym stúpal rovno von. Nemyslela si, že Eden má takú kuráž a zapáli si priamo v škole. Na tieto schody nevstúpi ľudská noha, no i tak...

Spomenula si, ako vravel, že nefajčí, že cigarety sú odpad. Sám nemal rád, keď s nimi ona manipulovala. Lenže keď prišla bližšie videla, že to nebola obyčajná cigareta. Najprv to bol iný zápach, potom jeho červené oči, ktoré sa na ňu prekvapene pozerali. Tráva. On má v škole trávu.

Vedela, do akých zasrane veľkých problémov sa môžu v tom momente obaja dostať. A tak zmizla. Utekala cez celú chodbu, cez bufet až ku svojej triede. Popritom čelila pár uštipačným poznámkam, no nedbala na ne.

Eden ju maximálne sklamal. V hlave odmietala tú myšlienku, že by to spravil, no v srdci sa cítila ukrivdená. Príliš zle ho odhadla.