XV

169 29 2
                                    

Možno mala zostať doma. Nerozmýšľala nad tým, že to skutočne spraví. No keď ho videla otvárať staré dvere, hneď jej to prišlo na myseľ. Nepozerala naňho príliš dlho, nechcela pútať ešte väčšiu pozornosť, ak to vôbec na prázdnych schodoch ešte šlo.

Eden prišiel k nej a keď oči odtrhla od knihy ekonomiky a konečne mu venovala pohľad, trochu sa k nej naklonil. Vedela, čo bude nasledovať, no on nie. Na chvíľu pochyboval, myslel, že sa odtiahne, lenže Armelle sa ani nehýbala. Pery mala síce vždy tenké, no teraz sa zdali akosi neodolateľnejšie, ružovejšie...sladšie. Letmý bozk. Krátky. Prial si, aby mohol trvať večne.

Lenže nechcel to. Nemôže si dovoliť zamilovať sa. Nie teraz.

Odtiahol sa a neistotu zakryl úsmevom. Armelle sa tiež usmiala, no o čosi úprimnejšie.





nevinnosťWhere stories live. Discover now