nevinnosť

XXIX

So slzami zaschýnajúcimi na lícach sledovala z okna západ slnka. Farby boli také prekrásne. Zhora sa tiahli z modrej, fialovej a ružovej až do oranžovej a červenej. Mraky boli na tom obraze ako biele fľaky. Milovala západy slnka. Tento bol obzvlášť krásny, takže čoskoro bude zima.

Pokúšala sa zabudnúť na krik, ktorý sa pred minútami rozvíril po chodbe. Keď prišla domov, nečakala, že mama tam už bude. Stále v chodbe a v ruke držala krabičku cigariet. Jasné, že sa jej prehrabávala v taške, v jej súkromných veciach, no nevadilo jej, že s tým má Armelle problém. Znova sa pohádali, mama jej za trest vzala mobil a dala na starosť Gabi. Tá sa teraz hrala za jej chrbtom s plastovými kockami.

Na jedenej strane jej vadilo, že si mobil nestihla vypnúť. Vie, že mama jej bude čítať všetky správy. Vie, že narazí na Edena, o ktorom nikdy nemala vedieť. No na druhej strane bude mať aspoň výhovorku, prečo mu neodpisovala.

Netešila sa však na maminu reakciu. Mnohokrát jej zakázala stýkať sa s chlapcami a Eden ju so svojimi hlbokými myšlienkami duplom nepoteší.