nevinnosť

XXVII

Armelle bola vždy sebestačná. Vystačila si sama a to, že sa pohádala s mamou a teraz sa má stravovať sama za svoje peniaze, najprv brala úplne v pohode. Lenže teraz je už presýtená bagetami, pizzou a kebabmi. Na teplé jedlo nemá čas, ešte viac chudne a pomaly jej rednú vlasy. Musí sa učiť, aby mohla vypadnúť z domu a zarábať sama. Už má po krk toho tam byť. Už to len s ťažkosťou volá domov.

Sedí na posteli a z okna na ňu vanie studený vzduch. Mala by si začať robiť veci do školy, lenže chce si dopriať aspoň chvíľu ticha, keď Gabi spí. Nedokáže si predstaviť, že by tu mali pobehovať dve také deti, lenže o chvíľu budú. Mama sa už zaokrúhľuje, oficiálne to však ešte nemá vedieť.

Mobil jej chvíľkami zapípa na posteli. Eden jej znova píše, Armelle sa už však ani nesnaží odpovedať mu, je toho na ňu priveľa. Nepáči sa jej, že chce byť s ňou stále v kontakte, no v škole sa za ňu hanbí. Nedokáže ju pobozkať v prítomnosti jeho spolužiakov a kamarátov, sotva sa jej dotkne. Je pravda, že ona je v prvom ročníku, zatiaľ, čo Eden je maturant, no keď mu to tak strašne vadí, prečo to potom všetko začal? Už od neho veľa razy počula, že vek je len číslo, no prestáva jeho slovám veriť.