XXXII

121 25 0
                                    

Raz príde tá chvíľa, keď si uvedomíte, že všetko je nefér. Tak nefér. Spravodlivosť zmizla v prachu.

Žiarlivosť, že iní môžu mať niečo, čo vy nie. Nové náušnice, prácu, otca, vzťah. Armelle ešte nemala vzťah a často rozmýšľala nad tým, aké to je.

No nie len to. Celý jej život jej prišiel nefér. Čo všetko mali ostatní a nevážili si to. Ľudia si maličkosti nikdy nevážia. A potom ich strácajú.

Ona sa so stratou otca už vyrovnala. Bol to magor, no stále ho stretáva - na súdoch. Už dva roky je prepustený z väzenia. Keď bola mladšia, snívala o rodine - celej, úplnej a šťastnej. Lenže teraz je jej mama na nervy, tak aké by to bolo ešte s otcom?

Má sestru, bude mať ešte jednu. A každá z nich má iného otca. Vie, že ju bude ľúbiť, tak ako Gabi, len teraz si to nevie predstaviť.

Ani reálny vzťah si nevie predstaviť. Človek o tom sníva od nepamäti a keď to príde, nevie ako sa správať. Aj to čo mala s Edenom, bol skoro vzťah, lenže keď sa nevyvíjal podľa jej predstáv, utiekla.

Vlastne, bola rada, že utiekla. Neľutuje to. Drží sa toho, že keď človeka spoznáte, jedna vaša časť sa doňho zaľúbi. A keďže Eden sa jej nikdy neotvoril, nespoznala ho a nikdy sa doňho skutočne nezaľúbila.


nevinnosťWhere stories live. Discover now