Dievča zo strednej

Šiesta kapitola

Prišla mi esemeska.
Otvorím oči a prudko sa posadím, to som nemala spraviť.
Strašne, ale strašne ma bolí hlava.
Zodvihnem zo zeme mobil a prečítam si esemesku:

9:34
Čo to malo včera znamenať!? A kde si zmizla!?
Gabriella.

Vôbec nemám chuť sa s niekým rozprávať. Vlastne, skoro si nič nepamätám. Tak čo jej mám odpísať? Budem jej to asi musieť vysvetliť. Idem jej napísať esemesku no ona ma predbehla:

9:37
Mala si vidieť tú bitku ktorá sa tam strhla! Snažila som sa ťa nájsť, no ty nikde!
Gabriella.

9:39
Ahoj! Radšej príď ku nám, ja ti všetko vysvetlím. Prídi a zostaneš tu rovno na obed.
Natalie.

S nechuťou som sa postavila. Aspoň že je sobota. Išla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla. Prvé čo som uvidela boli vačky pod očami. A na hlave som mala výbuch. No nič. Idem tú hrivu skrotiť.

Keď som zišla do kuchyne, už prezlečená a umytá, mamina už varila obed a ocko sedel už za stolom s novinami v rukách. Môj otec pracuje v miestnych novinách. Väčšinou chodieva domov neskoro v noci. Preto som sa začudovala, prečo je už hore.
,,Tak ako bolo včera? Ani som ťa nepočula prísť domov.", prihovorila sa mi mamina. Asi jej zaklamem.
,,Celkom fajn. Ako na každej párty. Veľa tancujúcich tiel.", odpovedala som.
,,Zuzanu si nestretla?" Zuzana je moja staršia sestra.
,,Nie za tie dni nie. Nevidela som ju.", odpovedala som a pritom som zívla.
,,Á, mimochodom, príde ku nám moja kamoška zo školy. A asi aj zostane na obed."
,,Takže už máš aj priateľov? To je fajn.", povedala a pritom sa s úsmevom otočila na ocina. Dodala:
,,Tvoj ocko si myslel že si budeš zvykať pomaly." a uškrnula sa naňho. Zrazu sa ozval zvonček, myslela som si, že je to Gabča, no ona to nebola....

Nech sa páči, trošku takú kratšiu kapitolu! Ďakujem za všetky hviezdičky a komentáre! Len tak ďalej!
Vaša Ninka!😊