Dievča zo strednej

Dvadsiataprvá kapitola

Keď sme prišli do nemocnice, išli nás vyšetriť. Mňa iný lekár a v inej miestnosti. Ja som bola len vystrašená. Potom som bola chvíľu pri Adamovi. Všetko som si premieľaľa v hlave. Nič s ničím nesedelo. Nakoniec policajti chytili Austina a ich kamošov. To je zatiaľ jediná dobrá správa. Povedali že ho budú súdiť z obťažvania. Som sa tomu potešila. Nakoniec som išla domov. Prišla som 2:06. Ľahla som do postele a zaspala.

Teraz sedím v lavici na občianke. Väčšinou dve lavice za mnou sedáva Adam. No teraz tam je len Chelsea. Najradšej by som išla do nemocnice za Adamom, ale mama povedala, že musím ísť do školy. Keď som v noci prišla domov, z úľavy sa rozplakala. Volali jej policajti. Ale povedali jej, nech zostane doma, že sa není čoho obávať. Keď som prišla domov všetko som jej musela porozprávať. Z úvah ma vyrušila Chelsea.
,,Už zvonilo. Ideš?" povedala.
Potichu som sa postavila. A išla som pomaly na ďaľšiu hodinu...

Dnes nie je Gabča v škole. Len Alex. A aj toho málo vydím. Crrrrn... Zazvoní. Konečne je koniec školy.
,,Ahoj, odprevadím ťa?" podíde ku mne Chelsea.
,,Áno, môžeš."
Pomaly ideme domov.
Už sme pred mojím domom.
,,Chceš ísť dnu?" spýtam sa.
,,Dobre." Vojdeme.
,,Dáš si niečo?" ponúknem ju.
,,Áno, poprosím si vodu. Čistú." dám na stôl ešte chrumky.
Rozprávame sa. Vlastne jej hovorím o tom, čo sa stalo na tej párty, keď.....Zazvoní zvonček pri dverách. Postavím sa a idem otvoriť. Prudko otvorím dvere po tom ako som pozrela do kukátka.
,,Adam!!" skríknem a hodím sa mu okolo krku.  Ticho zasyčal. Zabudla som, že má zlomené rebrá. Oblapil ma rukami. Pomaly som zdvíhala hlavu. Moje ústa sa nachádzali pod jeho bradou. Pomaly sme sa približovali až sme sa pobozkali. V hlave sa mi priemetali myšlienky: Chelsea je hneď v obývačke a ja sa tu bozkávam s jej chalanom?! Nevadí, je to ten najkrajší bozk! Vlastne, prvý najlepší. Niekto zakašlal. Odtrhla som sa od neho. Na perách mu pohrával úsnev. Bola to Chelsea. Stála rovno za nami.
,,Ja, prepáč. Ale,...Noo,..." nevedela som čo povedať.
,,Povedz niečo aj ty!" Buchla som ho po ramene. A on sa rozosmial. V očiach som mu uvidela slzy. Tie oči boli plné lásky, ale nepozerali sa na Chelsea, ale na mňa.
,,Asi by sme ti to mali povedať." nakoniec povedala Chelsea.
Tupo som ich nasledovala do obývačky. Chelsea si sadla do kresla, ja na sedačku a Adam si prisadol tesne vedľa mňa.
,,Hrali sme to." povedala Chelsea.
,,Čo? Ako čo?" nechápala som.
,,No to, že chodím s Adamom." povedala Chelsea. Tupo som na nich hladela.
,,Chudák bol tak zúfalo zaľúbený a ty si ho brala ako kamaráta. Potom do toho prišiel John. Adam  žiarlil." povedaka Chelsea, no Adam hovoril ďalej:
,,Moja kamarátka s ktorou som chodil do škôlky a na základnú školu sa sem prisťahovala. A tak som ju využil. Dali sme sa s Chelsea "akože" dokopy. Chcel som skúsiť, či moje vysnívsné dievča, ktoré ma malo za kamaráta, bude žiarliť." pri tom vysnívanom dievčati ukázal na mňa. A ja som vytriskla:
,,A ja tela, prídem po zimných prázdninách do školy, a tam nájdem, že chlapec, ktorému som sa chystala povedať, že ho mám rada viac ako kamaráta chodí s inou babou! Na Gabčinom pleci som revala! Ale ty nič!" a začala som ho trieskať časopisom, ktorý bol na stole. Medzi tým sa mi snažil dohovoriť:
,,Počkaj! Ty si žiarlila od začiatku? A ja debil, som sa ti naročky cez zimu vyhýbal!" prestala som ho biť. Ukludnila som sa.
,,Takže to všetko, bolo len preto, aby som si ťa viac všímala?"
,,Áno."
,,Lenže to stalo už aj predtým. Tie tvoje krásne oči. Ja som sa v nich topila." povedala som a Chelsea sa na nás usmievala. Objali sme sa. Dal mi pusi na čelo.
,,Takže, ten chalan, s ktorým si bola minule v parku, keď som ťa sledovala. To bol tvoj skutočný frajer?" opýtala som sa.
,,Ty si nás sledovala?" opýtala sa Chelsea začudovane spolu s Adamom.
Prikívla som s očami zapichnutými v zemi.
,,Áno, bol to môj frajer." povedala nakoniec Chelsea. A tak sme si to vyjasnili.

Ešte v ten deň sme všetci išli na trojité rande. Keď som uvidela prekvapený Gabčin výraz, rozosmiala som sa na celú ulicu. Totižto s Adamom som sa držala za ruku. Išli sme si sadnúť do pizzerky. Všetko sme im vysvetlili. A od tej chvíle bol môj život naozaj perfektné!

The end!!