Dievča zo strednej

Tretia kapitola

Keď sme prišli na prvé poschodie a profesorka Alžbeta Trillnová (ako sa nám predstavila tá 35 ročná učiteľka s krátkymi vlasmi) nás doviedla do našej triedy. Bola krásna! Taký maslový nábytok/ lavice, stoličky a skrine. Dokonca aj pár počítačov. Steny boli namaľované asi takou červeno-lososovou farbou a plafón bol biely. Nádhera. Potom nám ukázala školu. Je dosť veľká. Má tri poschodia a k tomu ešte prízemie/ vestibul. Asi sa tam stratím!? Ale pani profesorka Trillnová nám povedala, že zo začiatku nás budú vodiť profesori na ich hodiny. Vrátili sme sa do triedy a mali sme sa zoznámiť (išli sme podľa abecedy). Najprv sa išla taká pekná baba ktorá sa predstavila ako Alicia Abottová. Určite neskôr prestrieda najkrajšiu babu na škole. Celá je v modro ružovom a je blonďavá. Ako hovorím určite bude patriť medzi elitu.

Keď zahlásila profesorka Trillnová ( ktorá nám neskôr povedala že je naša triedna) moje meno postavila som sa pred tabuľu. A začala som hovoriť:
,, Ja sa volám Natalie Karmionová. Mám 16 rokov a začala som tu študovať umenie.", Gabriella sa na mňa vrúcne usmiala, ,, moje záľuby sú hranie na gitare, plávanie a čítanie. Presťahovala som sa z Nitry a teraz tu bývam". ,, Už neviem čo mám povedať. Mám sa ukloniť, zaďakovať za pozornosť?", pomyslela som si. Našťastie ma prerušila učiteľka:
,, Ďakujeme Natalie. Určite sa ti tu bude páčiť."
Keď som si sadla do lavice, vedľa Gabrielly, povedala my, že ju môžem kľudne volať Gabča. Ja som jej na to prikývla a povedala som jej, že ma tiež môže volať skratkou.

Keď som prišla domov, najedla som sa a išla som si trochu zahrať na gitare. Pár akordov ma vždy upokojí. Nakoniec som išla v podvečer s našim havkom von. Volá sa Milie. Je to kokršpaniel , je to ešte len šteňa. Tak sa prechádzam a naraz do mňa len niekto strčí:
,, Ó, to je naša nová prváčka! No čo tešíš sa na zajtra? Vymysleli sme vám na tú imatrikuláciu fajnové úlohy! Už vidím ako plačete!", povedal to takým povýšeneckým tónom.
Vôbec som toho chalana nepoznala. Tak som ho ignorovala a išla som ďalej.
,, Hej ale kamže ideš? Ja sa s tebou rozprávam!", zvolal ten chlapec. Do cesty mi skočili dvaja jeho kamoši. Začali si ma medzi sebov prehadzovať a Milie štekala. Ale kto by ju počul? Je okolo dvadsiatej prvej hodiny večer. Až naraz:
,, Hej! Austin, prestante! Veď je to len prváčka. Zajtra sa na nej vybláznite."
Ten chalan ktorý sa asi volá Austin sa otočil a začal hovoriť : ,,No konečne si prišiel. Už som sa začal nudiť." a pri tom ukázal na mňa. Ja som medzi tým skončila na zemi a začala som sa oprašovať. Takzvaný Adam prišiel ku mne a pomohol mi vstať. To som nečakala. Keď som sa vztýčila do plnej mojej výšky, pritiahol si ma k sebe a .....pošuškal mi do ucha:
,, Radím ti, zajtra si nedávaj modré tričko aj keď to bolo dnes povedané v školskom rozhlase."
Bola som veľmi prekvapená, nakoniec ten Austin prehovoril:
,,Ó, Adam, ty si už aj hrdina? Poď radšej už ideme."

Keď som prišla domov, živá a zdravá, dala som si sprchu a išla rovno spať....

Ďakujem že ste si túto kapitolu prečítali ! Prijímam každé komentovanie!:)
Vaša Ninka!