Dievča zo strednej

Piata kapitola

Zase neviem čo si mám obliecť. Zachvíľu prídu po mňa Gabča a Alex, tak si musím švihnúť. Takže: silno-slabo modré šaty po kolená, biele lodičky a mini kabelka. Keďže Gabča bude mať šaty, tak si dám aj ja. Zazvonil zvonček pri dverách a mama z dola zakričí:
,,Zlatko už je čas ísť! Máš tu kamarátov!"
Rýchlo idem ešte do kúpelne a spravím si obyčajný drdol. Zbehnem dole schodmi a zvolám:
,,Ahoj mami! Tak my teda ideme!"
,,Dobre! Keby si niečo potrebovala zavolaj!"

V škole bolo plno ľudí. Hneď sme išli tancovať a zabávať sa. Prvý krát som si aj trošku vypila.Lenže, my sme nevedeli že je to maškarný večierok. Niektorý (skoro väčšina) mali kostými. Pretancovali sme asi 2 aj pol hodiny, keď prišli na rad slaďáky. Automaticky som si išla sadnúť a Alex pozval Gabču na tanec. Asi o 10 minút pri mne zrazu stojí chalan v zelených nohaviciach a v pásikavom farebnom tričku. K tomu mal na hlave aj voľakú srandovnú čiapku a na očiach škrabošku. Typujem že to mal byť šašo a naraz len:
,,Zatancuješ si?", povedal.
,,No, môžem ale neradím ti to, neviem tancovať."
Chytil ma za ruku a viedol na parket.
Tancovali sme a rozprávali sme sa:
,,Kto si ty záhadný cudzinec?", opýtala som sa.
,,Ja som šašo, čo to nevidíš?"
,,No, hej vidím ale, kto si skutočne?"
Zrazu som spoznala tú voňavku čo mal ten chalan na sebe. Niekde som ju už cítila. Strašne korenistá.
Jeho ruka sa začala posúvať dosť nízko z bokov až na zadok. Odstrčila som ho no pevne ma držal zozbierala som všetku silu a odsotila som ho. Narazil do voľakého párika a ten zas do ďalšieho a ďalšieho... Bolo to ako domino. Všetci sa zrazu pozreli na mňa a na toho chalana ktorý zreval:
,,Si ty normálna? Ty krava!", bol totálne nasratý aj keď sa vlastne nič nestalo. Začala som sa brániť:
,, Obchytkával si ma!", už som nasratá aj ja! Zrazu ma schitil že mi ide vylepiť facku no zrazu ho niekto odstrčil. Bol to ... Adam.
,,Čo si napitý?", zreval naňho. Ja som sa na to len pozerala keď: si ten chalan-šašo dal dole masku. Bol to Austin. Austin sa zahnal aby strelil Adamovi no minul sa. Ale, Adam sa trafil. Austin sa znova zahnal ale trafil úplne niekomu inému a strhla sa tam bitka. Niekto ma schytil za ruku a ťahal odtiaľ preč. Keď som vyšla na vzduch uľavilo sa mi. Vytiahol ma Adam. Keď som ho teraz videla, mal hnedé vlasy a bol celý v čiernom. Oči som mu nevidela. Ale on.....Odchádzal. Dohonila som ho.
,, Čo sa vlastne stalo?", spýtala som sa a on začal:
,,Prečo si sa s tým debilom vôbec bavila?", vyblafol to na mňa.
,,Ja za nič nemôžem! To on začal! On mi dal ruku na nesprávne miesto!"
,,A prečo si sním vlastne bola?" už reval.
,,Ja som nevedela že je ten debil čo ma obťažoval minule v parku! A ak si si nevšimol mal masku! A neni to náhodou tvoj kamarát!?", zúrila som.
,,Nie, nie je to môj kamoš! A.....No,ach,... Prepáč mi, kričal som na teba ako idiot.", už skľudnil tón.
,,No hej, tak sa ti asi predstavím. Som Natalie.", predstavila som sa mu.
,,Ja som Adam.", potriasol mi rukou. No potom už nepovedal ani slovo. Ja som nevedela čo povedať, tak som bola ticho.

Išiel so mnou až po môj dom a potom už len povedal:
,,Čau!", a odyšiel. ,,Čudné", pomyslela som si. No, ale aj tak som išla domov. Keď som si ľahla do postele mala som zo všetkého jeden veľký vír....

No, čo poviete? Dobrá kapitola? Ďakujem za všetky hviezdičky a komenty!😀
Vaša Ninka!