Dievča zo strednej

Dvadsiata kapitola

Párty. Čo si oblečiem? Alex a Gabča ma vyzdvihnú za dve hodiny. Momentálne je 16:57. Asi ešte rýchlo skočím do obchodu...
Volám:
,,Ahoj ségra, nemáš čas?"
,,Ahoj. No asi mám. Zacčala som upratovať. Prečo?" odpovedá mi Zuza.
,,Idem večer na tú párty u Adama. Potrebujem šaty. Nešla by si so mnou do obchodu?"
,,No hej." privolila mi sestra.
,,Tak sa rýchlo obleč. Prídem pre teba. Čakaj ma za 15 minút." a vypla som hovor.

Crrrn. Zvoním na Zuzin zvonček. Po chvíľke príde dole a vyrazíme.

Už sme prešli 3 obchody a už som si vyskúšala hádam desatoro šiat. A teraz sme vo veľmi drahom obchode. Pri tom som pozerala na cenovku krásnych ružových šiat. Zakričí na mňa Zuza z kúta, kde je napísané ZĽAVY. Chvala bohu!
Prehrabávam sa tam a naraz uvidím krásne fialové šaty (obrázok). Ukážem ich Zuze a idem si ich vyskúšať. Padnu ako uliate. Pozrem na cenovku 50,45€. No, lacné nie sú.

Keď prídem domov aj s fialovými šatami, hneď sa začnem chystať. Mám len 45 minút..... Keď mám vlasy natočené, oči slabo namaľované, šaty oblečené a všetko hotové, zazvoní zvonček. Akurát....

Prišli sme sem. Dosť ľudí. Všetci sú vnútri. No veď hej, vonku je -12°. Tak sa začneme zabávať. Tancujeme, šantíme.... Uvidím tu aj Adama s Chelsea. Dokonca sa k nám aj pridajú. Idem si sadnúť lebo nevládzem. Ešte tu uvidím aj Johna, čo sa mi nepáči. Keď je tu on, určite tu bude aj jeho kumpán Austin. Idem do kuchyne a zoberem si colu. Uvidím tám viacero párikov, ako sa bozkávajú. Keď som bola na základke ešte mi to nič nehovorilo, no teraz je to už ako samozrejmosť. Ešte sa to ani nestalo. Vrátim sa pri kamarátov. Stoja v rohu obývačky. Ten Adam má iný dom. Je strašne veľký. Som si nebola istá, či sa sem všetky tie decká vojdu. Ale nie je problém. Z myšlienok ma vytrhne Gabča:
,,Nejdeš prosím so mnou von? Voľako mi ostalo zle." len prikívnem. Zobereme si bundy a vyjdeme zadným vchodom.

Víjdeme von. Nájdeme si perfektnú skrýšu. Nie sme za domom ale vedľa domu. Oprieme sa o dom a čumíme na betónový plot so susedom. Sme dosť skryté na to aby nás tu niekto našiel. Aby sme sem prišli, museli sme sa prepchať cez kríky. Začneme sa rozprávať. Tak trošku z každého rožka troška. Keď tu zrazu započujeme opité hlasy. Blížia sa k nám. Neviem ako, ale asi túto skrýšu nepoznáme s Gabčou sami. Posuniem Gabču nech ide smerom k predku domu. Potichu otvorí bráničku, ktorá to tu uzatvárala z druhej strany. Gabča prebehne ale ja nestihnem. Tak jej posunkom ukážem nech je ticho a nech ide. Ešte chvíľu tam stála a aj ona, a počula Austina:
,,Aha koho to tu máme." ozve sa. Ešte stále som otočená ku Gabči. O to ťažšie ju presvedčiť. Nakoniec sa podvolila.Išla.
,,S kým sa to tam rozprávaš?" toto bol Johnov hlas. Na to som sa rýchlo otočila, aby som neprezradila Gabču. Austin pribehol ku mne a schytil ma. John strážil bránku. Bola som len napospas Austinovy.
Začal ma obchytkávať. Cítila som z neho alkohol. Veľa alkoholu. Prečo ten Adam kupoval alkohol? A vlastne prečo sú títo dvaja pozvaní? Z myšlienok som sa vytrhla jak mile sa ku mne Austin začal približovať. Chcel mi dať pusu. No v tom sa ozvala rana a Austina odhodilo. No jasné, bol to Adam. To nemohla Gabča tento krát zohnať niekoho iného? No on pokračoval, bil Austina jako keby to nebola živá bytosť. Za tými dvomi sa rozbehol aj John. Aj on začal Adama mlátiť. Najprv som sa na to len pozerala, ale nabrala som odvahu. Hnev vo mne začal kypieť. Normálne, aká som dlhá aj široká, som sa rozohnala a poriadnou pesťačkou som zasiahla....Austina. Trochu ho hodilo dozadu. No on si ma nevšímal. Ďalej mlátil Adama spolu s Johnom. No zrazu ma zo zozadu schytili ruky. Boli to Austinovi pätolízači. Tí dvaja, čo si ma prvú noc prehadzovali medzi sebou. Začala som na Johna kričať nech sa spamätá. No on nič. Tak som sa mykala, šklbala... A pozerala som sa na to ako Adam leží na zemi a tí dvaja ho kopú a bijú. Nemala som žiadnu šancu. Začula som niečo ako prasknutie, keď sa Austinovi podarilo Adama poriadne kopnúť. Na ulici som uvidela červeno-modré svetlá. Polícia. A uvedomili si to aj tí buzeranti. Austin a jeho banda sa rozutekali. Takže ja som bola voľná. Rozbehla som sa k Adamovi ktorý ležal na zemi. Až teraz som si uvedomila že plačem. Prevrátila som ho na chrbát. Opatrne. Aj tak zasičal. Na tvári mal hádam štyri modriny, roztrhnuté obočie a peru. Chytal sa za rebrá. Len to nie. Ak mu zlomili rebrá tak... Potom by to vysvetlovalo to prasknutie. Dala som si jeho hlavu na kolená keď k nám pribehli Alex, Gabča a Chelsea. Ale ja som ho nepustila. Všetci traja stáli vzadu.
,,Prečo vždy práve ty?" opýtala som sa pošepky. Až teraz som si uvedomila, že hudba už nehrá.
,,Ja som tvoj rytier na bielom konni" povedal ubolene a pokúsil sa o úsmev. Pomaly sa mu zatvárali oči. V tom sem vbehli aj policajti. Dali si na čas.
,,Ja ťa mám rád...." povedal Adam a omdlel. Som zmätená. V tom som už videla aj sanitku. Vstala som, skôr ma postavili, a išla som pri Gabčvýrazu. Objala ma. Pozrela som sa na Chelsea či jej vôbec nevadí, že som obchytkávala jej chalana. No ona mala na tvári víťazoslavný výraz. A teraz som totálne zmätená....

Adama odviezli do nemocnice. Aj so mnou. Vyšetrili nás. Ukázalo sa, že Adam mal zlomené rebrá. Dokoncaa dve......

Ďakujem za všetko! Pomaly sa to chýli ku koncu. Ešte voľaké 2 kapitoly.
Vaša Ninka!