Dievča zo strednej

Sedemnásta kapitola

Crrrrrn.....Crrrrn.....Crrrn.....Crrn.
Zvoní mi budík. Nechcem ísť do tej hnusnej školy. Čo ak ho tam stretnem? Čo mu poviem?: Ahoj, to ja som ti volala asi miliónkrát za deň. Prečo si mi nedvíhal? Ó, a dozvedela som sa že máš frajerku. No to je úžasné!...
Prinútim sa postaviť. Oblečiem si rifle, biele tričko a na to si dám silno modrý svetrík, ktorý je dĺžkou po pupok. Proste kroptop. Ešte stále nie je veľmi teplo. Je Január. Ale, že by bola bohvieaká zima, tak to nie. Do školy som mala ísť už po prázdninách- 7.1. 2015, ale keďže som bola chorá....Idem tam až dnes- 16.1. 2015.
Zídem dole a naraňajkujem sa. Keď som hotová, oblečiem sa a pozdravím sa rodičom. A hurá do tej prekliatej školy!¡

Tento deň ubieha strašne pomaly. Keď som prišla do školy, Gabča ma hneď objala. Uvidela som ho až cez tretiu prestávku, keď  ruka v ruke spolu prechádzali cez chodbu. Spravila som len toto: Odvrátila som zrak.

Keď som zatvárala dvere skrinky, cez štvrtú pprestávk, stála za nimi tá Chelsea. Hneď sa mi predstavila. Povedala, že sú s Gabčou kamošky, tak teda bude aj so mnou. Hneď potom som išla za Gabriellou či mi niečo nezabudla povedať. Takto vypadal náš rozhovor:
,,Hádaj kto sa chce so mnou kamarátiť?" opýtam sa ironicky Gabči.
,,Jaa, to som ti zabudla povedať..." nenechala som ju dohovoriť: ,,ó, áno, ty si mi zabudla povedať, že sa kamarátiš s mojou už kamarátkou?", chcela som povedať nepriateľkou, ale na čo. Veď tým nič nezmením.
,,Ja som si len myslela, že sa o nej a Adamovi dozvieme viac. Tak som sa jej predstavila. A je to fajn baba. To nemôžeš zaprieť. A neboj sa, nesedáva s nami pri obede. Je druháčka ako Adam." povedala Gabča....
No, a po tejto vydarenej prestávke sedím na hodine biológie. Nudím sa. Už sa teším ako pôjdem domov.

Konečne som voľná. Koniec školy. Povedala som si, že ak na tých dvoch nebudem myslieť bude všetko fantastické. Tak som sa v škole prihlásila na krúžok hudby. V škole sa otvorili nové krúžky. Má to byť pre žiakov ktorý sa chcú "odreagovať". Gabča sa tiež zapísala, ale na maľovanie. To som doteraz ani nevedela, že kreslí. No čo sa ja ešte nedozviem?.....

Tento krúžok mávam každý deň v týždni, až na utorok. Neviem prečo. Vždy tam idem po vyučovaní. Najlepšie na tom je, že tam nemusím chodiť pravidelne. Dnes som tu prvý krát. Je nás tu dosť. Priestory na tieto nové" po školské aktiviti" vyrástli v podškolských priestoroch. Ani som nevedela, že také priestory naša škola má. Som tu prvá. Pomaly sa sem došuchtajú aj ďaľší. Keď si myslím, že sme tu všetci tak začneme. Miestnosť je plná nástrojov. Keybord, klavír, bicie, klarinet, flauta a mnoho ďaľších. Je tu aj slušná zbierka gitár, ale ja mám svoju. Začneme sa predstavovať, keď do miestnosti vtrhne Chelsea a hneď za ňou Adam. Nie, nie, len to nie!!! Zatiaľ sa predstavili: brunetka ktorá hrá na flaute, čiernovlasý chalan ktorý hrá na biciach, blonďavý chalan ktorý hrá na basovej gitare a dievča ktoré hrá na klavíri. Takže som zostala ja, Chelsea a Adam. Každý žiak niečo zahral. Z myšlienok ma vytrhla učiteľka hudby, Kristína Brezovská:
,,A teraz ty, predstavíš sa nám?" asi myslela mňa. Tak som sa postavila a  začala odriekať:
,,Ahojte. Volám sa Natalie Karmoinová a hrám na gitare." pri tom som ukázala na moju gitaru.
,,No tak dobre. A zahráš nám niečo?" Pomaly som prikívla. A čo mám zahrať? Nech sa na mňa toľko nedívajú. No tak čo? Prvá čo ma napadla: NEKRÁČAJ PREDO MNOU od Zuzany Smatanovej.
A začnem hrať. Predohra a .... Začnem spievať:

Viem, má to význam.
Aj ja si hľadám cestu, čo vedie niekam.
Veď každá diaľka je tá istá,
ja stojím tu a ty tam...

Ide refrén a jo poboku nikoho nevidím a naraz.. začnú včetci hrať so mnou. A ja sa ďalej unášam piesňou:

...nekráčaj za mnou,
možno neviem viesť.
Nekráčaj vedľa mňa,
chcem do strán ukazovať.
Sadnem ti na plecia, budeš ma niesť...

Keď sme dohrali mala som úžasný pocit. Aj keď je to totálne stará pesnička, dobre sa mi hralo. Od Zuzany Smatanovej sa dobre hrajú piesne na gitare. Spolu sme si zatlieskali. Ako keby som znova bola sama sebou. Adam na mňa pozeral nevysvetliteľným pohľadom. A Chelsea ma pochválila, ona hrá na keybord. Nakoniec sa ukázalo, že Adam sa len prišiel pozerať....Hádam to tak nebude vždy.....

Tak čo poviete? Ďakujem za všetko! Len tak ďalej!
Vaša Ninka!