Dievča zo strednej

Trinásta kapitola

Už sedíme za prestretým stolom. Jediná myšlienka, ktorá mi chodí po ruzume je :SÚ VIANOCE. Teším sa ako malé dieťa. Uvažujem nad kamarátmi. Či už sedia za stolom alebo nebodaj už otvárajú darčeky. Je 18:47 a ocko prednáša príhovor. Dokonca večeria s nami aj Zuza. Ten jej snúbenec je tiež s rodičmi. No radšej budem počúvať...

Večera bola úžasná. Hneď ako sme dojedli, tak sme sa odfotili pri stromčeku. Mám oblečené obyčajné čierne šaty, ktoré majú trištvrťové rukávy a sú, dajme tomu po kolená. Majú zvoncovú sukňu. Momentálne som vyzutá, len keď sme sa išli odfotiť som si obula čierne lodičky. A hurá do rozbalovania. Ja, ako najmladší člen rodiny, som podávala darčeky. Zuzke! Mamičke! Ockovi! Ockovi! Zuzke! Mamičke! Mojej milej manželke! A konečne mne!!! Čítala som. Pomaly sa to kopilo....
No, dostala som: manikúru, hygienické potreby, knihy, voňavky, sexi krásne plavky (pri ktorých sa otec zháčil, určite som ich dostala od Zuzy), a oblečenie; krásne svetríky, tričká, legíny, rifle, a dokonca aj topánky na vysokom opätku. Proste veľa vecí. A nakoniec aj korčule. Ale na ľad. Totižto, ja sa neviem korčuľovať. Ale chcela by som sa naučiť. Už to budem môcť splniť...

O tri dne neskôr, takže je 27.12. 2015
Telefonujem s Gabčou:
,,Ahoj Gabi! No, čo, aké boli vianoce?"
,,Čavenko Nat! Boli výborné! A čo tvoje?"
,,Boli fajn! Veď ako každý rok. Ja som len chcela: vieš sa korčulovať?" spýtala som sa.
,,Áno. Viem. Som sa ťa chcela opýtať či nepôjdeme na klzisko?"
,,Ja by som išla. Len ma musíš naučiť korčulovať."
,,Jáj, veď dobre, aspoň bude sranda. A kedy? Zajtra? Dnes ešte nie. Ok?"
,,Jasné. Nemusíme ísť hneď dnes. A, zajtra by sme aj mohli.. Počkaj, pozriem to na internete. Je od 11:30 do 15:00. Tak zajtra?"
,,Jasné. Už sa teším. Ahoj!" pozdravila sa Gabča.
,,Ahojkaj!" rozlúčila som sa. Položila som mobil. Za tie dni som sa rozprávala len s ňou. Som doma leňošila. Na tom klzisku bude podľa mňa sranda...

Na druhý deň, čiže 28.12. 2015.
Dnes sa naučím korčulovať! Čo keď sa strápnim? Čo keď spadnem? Čo keď tam bude veľa ľudí? No, spadnem určite. A čo si mám obliecť? Určite by to malo byť niečo, čo hneď nebude mokré. Ale, zase nech sa v tom viem hýbať. Takže: dám si punčošky a na to zateplené legíny, tielko, tričko. Do tašky si hodím hrubú mikinu. Na tričko si dám len bundu a na klzisku sa prezlečiem do tej hrubej mikiny, bude sa mi lepšie korčulovať. A zima mi určite nebude. Ešte prejstotu rukavice. S Gabčou sa stretneme o 11:30 pred klziskom. Nakoniec mi zavolala či nemôže ísť aj Alex. Povedala som že je to v pohode, ale musí ma naučiť korčulovať. Tak do seba nahádžem jedlo, zakričím rodičom ahoj a idem!

Som tu trošku skôr. Je 11:23. Čakám a čakám, pokedy neuvidím čiernovlásku, ktorá sa drží za ruku s blonďavím chalanom. Tých dvoch by som spoznala všade. Aj na 10 km. Keď prídu bliššie pozdravíme sa a kúpime si lístky. Obujeme sa. Aaaaa.....
,,To sa kĺže!" skríknem na hlas a ani si to neuvedomím. Gabča s Alexom sa zasmejú.
,,Nesmejte sa! Ja som na ľade prvý krát! Vodu mám radšej v kvapalnom skupenstve!" a nakazia ma smiechom. Okolokorčulujúci párik sa na nás pozrie. A Gabča začne vysvetlovať....

Po chvíli mi to už celkom ide. Nie je nás tu ani veľa. Myslím na klzisku. Pozriem sa na tribúnu a zahliadnem tam povedomú hlavu. Ale z myšlienok ma vytrhne Alex:
,,No čo ako? Páči sa to to? Celkom ti to ide. Už ťa len naučiť brzdiť."
,,No hej. Je to celkom fajn. A k tomu brzdeniu. Toho sa najviac obávam." odpoviem. Ale oni si nedali povedať. Obi dvaja ma potlačili plnou rýchlosťou vpred a ja sa snažím zabrzdiť ale.....BUMMMM! Som na zemi a môj pád zbrzdil... Adam. Ja som vedela že tá hlava bola jeho. Tak poviem:
,,Ahoj. Aspoň sme si teraz kvit.", trochu sa zasmejem.
,,Aj som si myslel, že si to ty. Ale nedávalo mi zmysel, že by si tu bola. Hovorila si mi že sa nevieš korčulovať.", povedal Adam zaujato a pomaly sme sa začali zdvíhať. Pomohol mi. Pozrela som sa mu do očí. Už neboli také ako voľakedy. Boli bez tej ich iskri.
,,Najprv som zrazil ja teba a teraz ty mňa., dodal. Zasmiali sme sa.
,,Hej.", povedala som krátko.
,.Tak čo, ideš?" a natŕčal mi ruku ako praví džentlmen. Chytila som sa ho a korčulovali sme. Gabča s Alexom na nás úkosom pozerali. Nakoniec nám spolu bolo fantasticky. Všetci štyria pohromade ale niekto sa na klzisko valil ako veľká vlna...

No čo myslíte čo sa stane? Čítajte ďalej a dozviete sa to! Ďakujem za všetko!
Vaša Ninka!