Dievča zo strednej

Desiata kapitola

Škola. Ráno. Pondelok. NIE!!

Je po druhej hodine. Prestávka. Som pri skrinke. Zatváram ju a zhíknem. Stojí pri mne Adam.
,,Ahoj! Čo ty tu?", spýtam sa.
,,Ja len tak, že ako ti je? Nič ťa nebolí po tej zrážke?" spýta sa.
,,To by som sa ja mala spýtať teba!", poviem a obidvaja sa zasmejeme. Vtedy konečne príde do školy Gabča. Podíde ku nám:
,,Ahojte!"pozdraví sa nám.
,,Tak ja pôjdem. Ahojte!" povie Adam a odkráča. Ani sa mu nečudujem, zachvíľu zvoní.
,,Prečo si prišla až teraz?" čudujem sa.
,,Bola som u zubára. A to čo malo byť?, spýta sa Gabriella a ukázala na odcházdajúceho Adama. Vidím jej na očiach že ničomu nechápe. Cestou na angličtinu jej všetko porozprávam. A ona ešte potom:
,,Chodím s Alexom.", povedala zahanbene a ticho.
,,Vau! To je skvelé! A od kedy?"
,,Za dva dni to bude týždeň." povedala. Som úplne v šoku. Priznám sa, že Alexa som už dlho nevidela.
Zazvoní. A hurá, na učenie!

Domov prídem asi tak o pól tretej a idem sa hneď prezliecť. Idem z Gabčou do obchoďáku. Ideme sa pozrieť na veci. Musím sa poriadne obliecť. Vonku už začína byť zimšie a zimšie. To asi preto lebo začína zima. Nakoniec som zvolila rifle, obyčajné tielko a na to rúžový svetrík. Ešte bundu, topánky a Gabča akurát zazvoní. Poviem rodičom ahoj, zoberiem peňaženku a idem...

Keď sme vošli do obchodu, hneď sme sa pustili do babskej jazdy. Boli sme tam celé 3 hodiny a ešte k tomu volaké minúty cestou domov. Navečeriala som sa a išla sa pozrieť čo som si vlastne kúpila. Takže: krásne vysoké čižmy po kolená, huňatú šedú mikinu so sobíkom, čaipku so šálom a veci na leto- kroptop (so zmrzlinkami), sexi riflové kraťase s vysokým pásom, fialové tričko na ramienka a conversky s kvetovaným vzorom...

O nejakej ôsmej večer som si začala písať s Adamom:

20:09
,, Ahojkaj! Čo robkaš?"
Adam.

20:11
Pozerám počasie, potom pôjdem pozerať zoo.
Natalie.

20:14
Nešla by si niekedy von?
Adam.

20:15
Veď, áno, možno. Podľa toho kedy.?
Natalie.

20:20
Napríklad do kina. Budú dávať Divergenciu. Mohli by sme ísť nabudúcu stredu. To je 3.12.2015.
Adam.

20:23
Áno to by bolo fajn!
Natalie.

20:24
Ok.
Adam

20:24
Ok.
Natalie....

Na druhý týždeň. Natalie ide s Adamom do kina:
Hádam som sa obliekla pekne. Veď, ak nie, tak, to nevadí. Je to len kamoš. Zvolila som: čierne rifle a k tomu dlhšie tričko na ktorom je Eiffelklovka. Prehodila som si ešte šedý kardigán. K tomu som si dala už aj čižmi a dlhú bundu. Dosť sa teším, už dávno som chcela vidieť Divergenciu...
S Adamom sme sa stretli pri kine 19:20. Hneď sme si aj išli kúpiť pukance a colu. Povedal že to zaplatí, ale ja som ho odmietla. Potom som povedala ,,veď nie sme pár". Zneli to trochu čudne a on sa zatváril mätúco a smutne. Hádam som ho neurazila. Za tých pár týždňov od našej zrážky sme sa veľmi spriatelili. Ale pre mňa to bol len kamarát. A, už to začína. Zbystrila som pozornosť.

Film bol fantastický. Dlho sme sa o ňom rozprávali, vlastne, až pokedy sme neprišli k môjmu domu:
,,Tak. To bolo fajn! Nie?" spýtal sa ma Adam.
,,Hej bolo.", odvetila som a usmiali sme sa. Pozerali sme sa na seba a nastala doba ticha. A ja som ju prerušila: ,,Tak teda dobrú noc a ďakujem!", po týchto slovách som začala otvárať dvere. On na poslednú chvíľu povedal dosť smutné ,,ahoj!". Pozdravila som rodičov a išla som do kúpelne. Odmalovala som sa, osprchovala, umyla zuby a išla pomaly do postele. Je 22:15. Dosť sa to natiahlo. Zachvíľu budú prázdniny. Teším sa, aspoň si chvíľu oddýchnem od školy. Nedá sa mi zaspať. Tak som skúsila napísať Gabče. Bola Online tak som jej povedala o dneskajšku. A pomaly som potom zaspávala....Zzz,Zzz...

Tak čo poviete? Som zvedavá čo si myslíte o Natalie a Adamovi. Píšte, hlasujte, robte čokoľvek! Všetko prijímam.
Vaša Ninka!😙