Dievča zo strednej

Devätnásta kapitola

Idem. Idem pomaly a hlavne potichu za ňou. Som zvedavá. Keď asi prídeme ba miesto určenia, teda ona sadne si na lavičku. Tu začína taký malý labyrint. Veľmi radi sa tu hrávajú deti. Čaká. Ona ho nevidí ale ja áno. Ide potichu za ňou a naplaší ju. Zahromží a buchne ho po ramene. Je to ten istý chalan ako dnes ráno. Dá mu pusu na líce. Niečo to vo mne vzbudí. Začnú sa o niečom rozprávať a pomaly sa poberajú ďalej. Snažím sa ísť za nimi, ale jak mile prídeme medzi viac ľudí je to ťažké. Nemám sa tu kde ukryť. V parku boli aspoň kríky. Posledný krát prídem čo najbliššie ku nim a započujem:
,,...kedy mu to už povieš? Už ma nebaví stretávať sa po tajomky." Určite ten chalan hovoril o Adamovi. Ten chalan mal blonďavé vlasy a bol dosť vysoký. Určite takých 180-190 cm. A ešte som započula, tentoraz hovorila Chelsea:
,,...nechcem mu ublížiť. Aj tak mu už ona ublížila dosť." V tom sa poobzerám kde by som sa mohla skryť ďalej. Pohľadom prečesávam okolie a keď sa vrátim zrakom k nim, sú preč. Asi zabočili. Tak sa poberiem domov.

Prídem domov a prezlečiem sa. Idem sa naobedovať je 12:36. Ešte by som mala byť v škole. Mrzí ma, že som tam nechala Gabču samú. No ale čo už. Vynahradím jej to. Poviem jej čo som sa dnes dozvedela. Alebo nepoviem? Určite tí dvaja, myslím Chelsea a toho chalana, spolu chodia. Ale keď tak nad tým rozmýšlam, nemám až také dôkazy. Dala mu síce bozk, ale na líce. To by mohla dať aj bratrancovi.
Nedržala sa s ním za ruku. Len sa k sebe tlačili. A rozprávali sa. O Adamovi. Ale ani to celkom neviem. Keď tak nad tým rozmýšlam, Adama a chlsea som nikdy nevidela bozkávať. Asi to nechám stranou, nie že sa strápnim týmito faktami. Budem ju ešte sledovať...

Keď mama prišla domov bolo asi 14:00. Spýtavým pohľadom sa na mňa pozrela, že prečo som už doma. Tak som jej povedala o telesnej. Hneď sa ma začala vypytovať či ma nič nebolí a či som v úplnom poriadku. Veď jasné, že som bola v poriadku. Po špehovaní frajerky môjho kamoša. V duchu som sa zachechtala. A potom som zažila ceľkom obyčajný deň...

O oár dní neskôr:
Zajtra je polročné vysvedčenie. Čiže zajtra v piatok. V pondelok sú polročné prázdniny. Tento týždeň bol asi ten najhorší. Samé písomky a skúšania. Proste oprava znämok. Dokonca aj ja som si ich opravovala, z chémie a biológie. Z mojich naj-neobľúbenejších predmetov. Mám z nich dvojky. Dvojok mám na vysvedčení cekovo asi päť. No a ohladom Chelsea a toho chalana: videla som ho s ňou skoro každý deň pred vyučovaní, tam kde prvý kraát. Takže na takom odlahlešom miete za školou. Ale inak nič nové. A takto to išli stále dookola. Tieto polročné prázdniny usporiadáva u seba doma Adam párty. Sme pozvaní. Myslím tým mňa, Akexa a Gabču som zvedavá...

Nech sa páči, ďaľšia kapitola! Ďakujem za všetko!
Vaša Ninka!