Dievča zo strednej

Pätnásta kapitola

Volám. Zvoní. Nezdvíha.
Volám. Zvoní. Nezdvíha.
A takto stále dookla. Od klziska so mnou nehovorí. No, vlastne to bolo len včera. Za tri dni je silvester. Vôbec sa neteším. Čo budem robiť? Pôjdem na deckú párty? Všetci tam budú opití? Nie ďakujem...

Na druhý deň:
On sa mi vyhýba. Ja to viem. Len dva dni do silvestra. Som bez života. Asi zavolám Gabče nech ku nám príde...

Na druhý deň, čiže 30.12. 2015:
Včera u nás bola Gabča. Vyrozprávala som sa jej. Úplne som si pred ňou vyliala srdce. Až sme prišli úplne na tému chalani. Nakoniec všetko skončilo smiechom. Povedala, že s ňou musím ísť na tú párty, ktorá je v meste. Je len pre mládež. Tak som súhlasila. Totižto, Akex včera odyšiel s rodičmi niekde na chatu. Vyslovene povedal, že tam budú celá rodina. Tak, hádam nenechám Gabču samú....

O ďaľší deň neskôr, čiže je 31.12. 2015:
Dnes je posledný deň thto roku. Adam stále neodpovedá. Čo si môže o mne asi tak myslieť? Zanechala som mu milión hovorov a odkazov a...Nič. Radšej si idem pozrieť čo si oblečiem na tú dneskajšú párty....

Obliekam sa. Dávam si modré šaty ( na obrázku ) s čiernymi lodičkami a s čiernou koženkou. Vlasy som si dala do vysokého drdola. Očné tiene, jemný rúž a trochu červene na líčka. Keď už bolo čas ísť, tak som sa obliekla a s mamou sme išli pre Gabču. Potom nás vyhodila pred veľkou budovou z ktorej sa vo veľkých vlnách ozývala hudba.
,.Zabavte sa!", bolo posledné čo mama povedala pred tým než odyšla. Vonku je dosť chladno. Rodičia budú oslavovať spolu s kolegmi. Hneď ako sme vkročili do ,, vyzliekacej miestnosti,, kde teda boli samé bundy, sme sa vyzliekli a Gabča má oblečené lososové šaty na ramienka s čiernymi ozdôpkami a s čiernym svetríkom. Také aké má šaty, tak v podobnom odtiene má aj topánky. A ide sa na to. Chytíme sa pod pazuchy a vkročíme dnu...

Veľa tancujúcich tiel. Je tu väčšina našej školy. Začnem hľadať pohľadom po niekom známom. Zatiaľ nič. Tak si ideme s Gabčou pre pitie. Dáme si Mojito. Na začiatok sa len rozprávame, no potom aj tancujeme. Krútime sa, vyskakujeme, proste sa bláznime až pokedy nie sme unavené. Tak si sadneme do jedného boxu v kúte. Zrazu ho uvidím, ide k baru. Je to Adam. A zrazu ma niečo bodne do srdca. Drží sa za ruku s voľakou, pre mňa neznámou babou. Idú k baru. Adam sa obzerá. Ako keby si chcel niečo overiť. Sadnú si na barové stoličky a objednajú si. Chytí ju za ruku. Ťuknem Gabču do ramena a ukážem jej, čo mi tak pokazilo náladu.
Pozrie sa na mňa súcitnym pohľadom. Dievča má asi medené vlasy, ktoré sú brčkavé. Úplne brčkavé. Je tu zlé svetlo, ale určite sú tie vlasy medené. Gabča sa ma spýta či nejdeme domov. Poviem, že nie. Voľako to prečkám až do polnoci...

10,9,8,7,6,5,4,3,2,1, NULA!!!! A ŠŤASTNÝ NOVÝ ROOOK!!!!! Všetci výskajú. A tancujú a pozerajú sa na nebo. Ohňostroj je nádherný. Tých dvoch som stále nespustila z očí. Teraz sa obímali. Keď sa to všetko skončilo, išla som s Gabčou ku nám domov. Keď sme dorazili, doslova som sa hodila na gauč. Všetko to na mňa dolahlo. Doslova som sa jej vyrevala na pleci. Vypadá to tak, že tu Gabča prespí. Tak sme sa prezliekli. Požičala som jej moje pyžamo. Ľahli sme si na moju roztiahnutú posteľ a posledný krát som sa pozrela na hodiny, 2:34. Hádam len v tomto roku neplatí porekadlo: ako na nový rok, tak pocelý rok. S touto myšlenkou som zaspala....

Poviem len: Ďakujem!
Vaša Ninka!