Dievča zo strednej

Štrnásta kapitola

Na klzisko sa dovalil ako veľká vlna John v sprievode voľakých chalanov. Prečo každá pekná chvíľa musí skončiť zle? Pozerám sa tým smerom Adam povie:
,,Čo tam toľko pozeráš?" a pozrel sa tým smerom. Prudko sa nadýchol. Pozrel mi do očí a ja som sa pozrela do tých jeho. Nahodila som výraz: ,,teraz nie, prosím!" Povedal:
,,Ja už asi pôjdem. Dobre?", povedal Adam. Gabča s Alexom prikorčulovali ku mne. Pozerala som sa za Adamom. Prečo odchádza? A asi už viem prečo, až teraz som spoznala chalanov okolo Johna. Bolo to Austin a jeho kumpáni.
,,Chceš ísť preč?" opýtala sa ma Gabča.
,,Nie, neukážeme slabosť." povedala som. John. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Prinútila som sa aj ja usmiať, ale práve vtedy sa na mňa pozeral Adam z tribúny. Preskočil zo mňa na Johna. Toto nedopadne dobre. Adam sa prezul a odchádzal. Austin a John ho nechali ísť. Korčulovala som ďalej. Podišiel ku mne John a povedal:
,,Ahoj!" povedal to strašne milým tónom, ako keby sa nič nestalo.
,,Ahoj." povedala som a pocítila som dotyk na ruke. Odtiahla som ju. Korčulovala ku mne Gabča.
,,Ahoj John. Môžem ti ukradnúť Nat?" spýtala sa Gabča. Voľky-nevoľky odyšiel. Zamestnával ho Alex. Gabriella začala hovoriť:
,,Prečo si na Adama hodila taký pohľad? Bohvie čo si pomyslel."
,,Čo? O čom to hovoríš? Všetko bolo perfektné, zabávali sme sa a zrazu príde on. Ako keby vedel kde som. Všade dolieza. Gabriella, ja som sa netešila, že John prišiel. Práve naopak.", ohradila som sa.
,,Tak prepáč, asi som si zle vysvetlila tvoj pohľad. Asi bol pre Johna, že?"
,,Áno. Ale aký presne výraz to bol?" opýtala som sa.
,.Taký: nechcem aby ma John s tebou videk Adam. Ja s tebou nechodím. Mne sa páči John. Teda podľa mňa." odpovedala Gabča.
,,Ježiš, nie! Čo ak si to vezme veľmi zle?"
,,No ja neviem. Ale radšej mu zavolaj keď prídeš domov. Tu není signál. Ale, nemôžeš zaprieť: boli ste spolu taký krásny. Úplne z neho vyžarovalo ako sa mu páčiš."
,,Ále, kdežéee."
,,Opíš mi ako sa sním cítiš." povedala Gabča.
,,Ja neviem. Ako keby som začal byť sama sebou. Hneď sa rozžiarim..."
,,Ahaaaa..." bolo to také aha s úškrnom. Proste, Gabrielline ahaa.
,,Už si si to uvedomila? Po toľkom čase?" dodala.
,.Ja..jaa..asi ho mám rada." Už mi to konečne dáva zmysel. Preto som pri Johnovi mala taký zvláštny pocit ako keby som niekoho zrádzala. Teraz bol John pohrúžený do rozhovoru s Alexom.
,,Tak ja sa asi vytratím." povedala som.
,,Dobre rýchlo. My tu ešte budeme. Budem ťa kryť. Keby čo, si na záchodoch."
,,Ok. Ďakujem a ahoj."....

Prišla som domov. Bolo 14:42. Zachvíľu by zatvárali klzisko. Vytáčam Adomové číslo. Vyzváňa. Nezodvihne. Takto to robím asi desaťkrát stále dookla. Ani raz nezodvihne. No tak nič. Idem do kuchyne. Zoberem si jogurt a sadnem si pred telku. Pustím ju. Dávajú Sám doma. Pozrem si to. Potom skúšam zavolať Adamovi. Zase nič. Asi má vypnuté zvonenia. ,,To nič nie je", hovorím si. Rodičia nie sú doma. Asi sa išli prejsť. Tak som teda začala upratovať. Umývam podlahu, keď mi zazvoní mobil. Vrhnem sa k nemu. Je to neznáme číslo. Zodvihnem.
,,Haló?"
,,Kde si ušla?", je to John. Došľaka! Z kade má moje číslo? Vypnem ho...

Rodičia prišli domov o takej šiestej večer a mama hneď vycítila, že sa niečo deje. Po prvé: upratovala som a po druhé: zjedla som veľa sladkého. Tak som jej všetko povedala. Veď prečo nie? Je to moja mama. Potom mi povedala, že boli pozrieť Zuzu a jej snúbenca. No a tak...S očakávaním čo sa stane zajtra, som zaspala. Zajtru sú stále prázdniny...

Tak čo. Čo si myslíte? Natalie sa práve priznala, že má rada Adama. Ale, má rád on ju? Dozviete sa v ďaľších kapitolách! Ďakujem za všetko!
Vaša Ninka!😄