Once Upon a Ship |SK|

Kapitola 1

Kde bolo tam bolo, v nenápadnej provincii Zvolen, stála celkom nápadná budova. Hovoria jej Dom. V tomto dome žila hrdá, tridsaťosem ročná bývalá kráľovná Borisa, ktorá izby prenajímala mladým študujúcim dievčinám. Jednou z ubytovaných je aj Viktória, ktorá ale neštuduje. V podstate je u Borisy zamestnaná a väčšinu času upratuje. Borisa je v skutočnosti jej nevlastná matka a dieťa má z tretieho manželstva. Teraz je znova rozvedená, ale má úprimný vzťah s Andreasom, ale o tom potom. Tento príbeh síce nebude o nej, ale na to, aby sme sa dostali k veci, musíme sa jej trocha pohrabať v živote.

Takže čo robí Borisa vo voľnom čase? Vezmime to z pozitívnejšej stránky - dokáže sa tešiť aj z maličkostí. Či už je to kvôli prijatiu novej študentky, alebo len načas zaplatenej hypotéky, vždy si dokáže dopriať nejeden pohárik. Donedávna sa o svoju radosť delila s Markom a občas aj Alexom, lenže po tej veci, čo sa im obom prihodila sa zamerala už iba na Andreasa, ktorý jej bol v týchto ťažkých dňoch najväčšou oporou.

Keďže táto čulá žena trčí väčšinou von a vracia sa iba neskoro večer, čo Vike vyhovovalo a robila si viacmenej to, čo sa jej zachcelo.

Raz jej prišla pozvánka na párty k Aďke ktorá bývala celkom ďaleko od civilizácie a rozhodla sa na ňu ísť, pretože Borisa vyhrala súťaž v pojedaní cibule, čo bol určite dostačujúci dôvod na návštevu neďalekej krčmy. Nejdem vás zaťažovať informáciami o tom, ako sa Viky na tento a ďalšie dva dni obliekla, lebo verím, že to nie je podstatná záležitosť.

Pred odchodom vykonala všetky otrocké práce o ktoré ju požiadala Borisa, pozhasínala svetlá na chodbe, nevypla plyn a obula si svoje najobľúbenejšie topánky, ktoré boli nanešťastie o niekoľko čísel menšie, ale verila, že sa jej nič nestane.

Aj tak bolo. Teda aspoň prvú noc.Prišla k Aďke a rýchlo si vyhľadala voľné miesto na sedenie, vzala si zo stola misku sušeného ovocia a konečne sa vyzula. Pokojne si sedela... lepší by bol výraz ležala na gauči, keď v tom medzi pozvanými zazrela Máriu, jednu z obyvateliek Domu. Zamávala na ňu, čím si získala jej pozornosť a spolu s pohárom neznámej tekutiny si prisadla.

"Takže že ťa pustila!" zasmiala sa Maruška-

"Nevie o tom," zasmiala sa Vika a ponúkla kamarátku ovocím.

"Nie.... sú v tom jablká," odsunula misku a znova sa zahľadela na Viktóriu, "neverím, že si len tak odišla."

"Už je to tak!" oprela sa a hodila si do úst sušený banán.

"Ty, vieš že budeš mať z toho problémy?"

"Nie, ak jej to nepovieš," vrhla na ňu výhražný pohľad.

V tejto chvíli sa ich konverzácia viacmenej ukončila a začali sa zabávať inakšie. Ani to nemienim opisovať, pretože ani to nemá nijaký vplyv na to, čo sa bude ďalej diať. Preto si to trocha pretočíme a presunieme sa až na polnoc, keď nastal čas odchodu. Vika šla domov spolu s Maruškou ale každá z nich vošla dnu iným vchodom. Jedna pre verejnosť, druhá tým pre služobníctvo.

Borisa nebola doma. Tento fakt môžeme brať z rôznych uhlov. Jedna vec je, že Vika nebude mať problémy, ale na druhej strane... no, ešte sa nestalo, že by Borisa bola tak dlho preč. Nad týmto sa ale zamýšľam asi len ja, pretože Viky si normálne ľahla do postele a zaspala.

Druhý deň ráno už bola Borisa doma, ale nemala na nič náladu, preto dala Vike iba jednoduché úlohy a pobrala sa späť do krčmy. Spokojná dievčina splnila úlohy a znova sa vybrala k Adi. Tento večer prišlo o niečo menej ľudí, ale nálada bola rovnako skvelá. To, čo sa ale dialo po jej príchode domov až tak príjemne neznie.

Borisa bola totiž tento večer na tom príliš zle a preto odišla omnoho skôr, ako mladá rebelka počítala. Okrem toho, nemala tam s kým byť, lebo sa stalo čosi smutného a týka sa to Andreasa. Preto, keď uvidela prázdny dom, nesmierne ju to nahnevalo. Svoju vinu si uvedomila aj samotná Viktória, ale nechcela si to priznať.

"Nemáš právo, držať ma neustále doma!" vyrútila sa na Borisu, keď zaregistrovala jej ničdobréveštiaci pohľad v gauči.

"Aaaahr, nehuč toľko!" zvolala na ňu a nervózne a chytila si bolestne hlavu. Vika si hneď zahryzla do pery.

"Prepáč, ja len..."

"Kašli na to a povedz mi, kam si šla?" prehodila si jednu nohu cez druhú a prekrížila ruky na prsiach. Vyzerala ako z ťažko dramatického filmu, kde práve prebieha scéna, ako sa náhodný James dostal do rúk zlých ujov a tiet a akurát ho jedná pôvabná samička chce vypočúvať. Presne tak sa akurát cítila Viky. Ako James.

Neostávalo jej už nič iné, ako sa len Borise priznať. Tá ju pozorne počúvala a keď skončila, ťažko vzdychla a povedala jej:

"Dobre, budem sa tváriť, že sa dodnes nič nestalo, ale ty mi musíš sľúbiť, že to bolo naposledy, čo si opustila Dom bez ohlásenia."

"Ale veď, Borisa! Je to posledná noc!" vo Vike sa začala zberať zlosť.

"Vyjadrila som sa hádam celkom jasne. Nikam nepôjdeš!" zvýšila na nevlastnú dcéru hlas.

"Nemôžem uveriť tomu, aká vieš byť niekedy hlúpa!" zvolala Vika.

"So mnou sa takto rozprávať nebudeš! Ostávaš doma, skončila som!" vzala si zo stola pohár vody a hodila si doň nejaké tabletky. Ani nepočkala kým došumia a všetko to naliala do seba, "ty si ešte neodišla? Prac sa mi z očí!"

Vika odpochodovala z miestnosti (nezabudla kvalitne tresnúť dverami) a zduto si ľahla do postele. Naštvane sa zakryla a po niekoľkých minútach zaspala.