Kapitola 8

4 0 0
                                    


Kráľovná Borisa mala dve dcéry. Tá staršia, Kristínka, sa však narodila vo chvíli, keď to Borise nevyhovovalo. Povedzme, že na prijatie úlohy matky bola ešte primladá. Aby zakryla svoju hanbu a veľké brucho, ostávala doma. Po narodení dievčatka ju uväznila do komína vedľa Domu. Bol to dosť priestranný komín, zmestilo by sa tam aj viac ľudí naraz. Ale Borisa stratila kľúč. Hlupaňa.

Dievča zázrakom tie roky prežilo a stala sa z nej nádherná mladá dáma, súca na vídaj. Časom Borisa aj zabudla, že okrem Paťky má ešte jedného potomka. Aby bolo jasné, nevie sa s kým. Našťastie. Ten chlapec by to vážne nechcel vedieť.

Jedného krásneho večera, keď si Kika v pohodlí a teple komína pospevovala a tkala, znenazdajky jej izbietkou otriaslo. Prvé, čo jej preblyslo hlavou, bolo zemetrasenie. V panike zašla pod provizórnu posteľ a ticho sa modlila, aby sa nič zlé nestalo.

Potom si uvedomila, že je už chvíľu ticho. Bojazlivo vyliezla spod stola a opatrne vystrčila hlavu z okna. Všetko bolo na svojom mieste, počasie bolo optimálne a mierne sa už zvečerievalo. Pod komínom zazrela drobnú postavu. Bolo to dievča a sedelo na zemi, držiac sa za hlavu. Po čase aj ona zaregistrovala Kikinu prítomnosť a rozhodla sa s ňou nadviazať kontakt.

"Heeej! Prosím! Potrebujem pomôcť!"

"Kto si to? S čím ti treba pomôcť!" jej hlas znel mierne čudne. Už dlho nepoužívala hlasivky a obzvlášť nie tak silno ako teraz.

"Som Vika! Bývam.... bývala som hneď vedľa, ale Borisa mi je za chrbtom! Potrebujem sa skryť!" Kika sa zamyslela. Dlho sa s nikým nerozprávala a tento človek navyše potrebuje pomôcť. Ale na druhej strane, pomyslela si, nemusí mať práve najčistejšie úmysly.

Po chvíli sa rozhodla, že ju teda vezme k sebe. Ale otázka znela ako. Kika po čase prišla na zvláštny a šialený nápad. Z postele stiahla obliečku a spravila hrču na mieste, ktoré spojila s dekou. Napojila naň aj svoje oblečenie zo skrine, ale ani tak to nebolo presne to, čo očakávala. Chýbal len malý kúsok, aby sa dostala ku Viktorke. Napokon prišla s geniálnym nápadom. Na koniec pripla aj svoju bujnú hrivu a celú túto reťaz vydruzgla von oknom. Mala to presne tú správnu dĺžku!

Vika trocha bojovala so štveraním ale nakoniec sa usadila v izbe svojej záchrankyne. Nechala si chvíľku na oddych a snažila sa spamätať z tohto boja. Obzerala si izbu a pohľadom zastavila pri Kike, ktorá na ňu upierala ahmmmčotumáme úsmev. Sedeli na posteli a zrazu sa Kika nahla ku Vike. Od tváre jej bola len niekoľko centimetrov.

"Takže, kto si? Prečo utekáš? Máš v pláne zdržať sa? Lebo ja áno a rada by som bola, keby si mi robila spoločnosť!" vyhŕkla zo seba.

"Porušila som pravidlo a šla som na oslavu, aj keď mi to Borisa zakázala. Teraz pred ňou utekám."

"Borisa?" zamyslela sa Kika a odsunula sa od hosťa.

"Majiteľka Domu, ubytúva študentky. Myslela som si, že si jedna z nich," mykla ramenom, "prečo vlastne žiješ tu, v tomto komíne?"

"Lebo sa nemám ako dostať von," smutne odvetila Kika.

"A čo ješ? Piješ? Kde sa sprchuješ?"

"Nesprchujem sa... a jedlo mi sem ktosi vždy posiela, ale neviem, čo je ten človek zač. Ale keď ráno vstanem, vždy ho tu mám."

"A to sa nebojíš sama tu takto žiť?"

"Myslíš, že by niekoho napadlo, že by v tejto diere niekto žil?"

"Mňa to napadlo," odpovedala skôr pre seba Vika.

"A máš niekam konkrétne namierené, či tu ostaneš so mnou?" vyhŕkla odrazu nečakane Kika na svoju novú známu.

"Prosím? Ako to myslíš?"

"Dlho som bola sama a Emil sa so mnou už nebaví," vzdychla a prosebne sa na ňu zahľadela.

Vika chvíľu rozmýšľala a prehodnocovala svoj doterajší život. Napokon sa vystrela a odhodlane vyhlásila: "Tak teda dobre!"

A ešte si do toho tleskla.

Mali ste vidieť ten Kristínkin pohľadíček.

Once Upon a Ship |SK|Where stories live. Discover now