Once Upon a Ship |SK|

Kapitola 13

Vládcom Jaskyne sa stal Borisa. Všetci úbožiaci okupujúci toto územie sa museli podradiť jeho krutovláde. Betka s tým nemala nič dočinenia. Viem, že to niektorí viete, ale hovorím to len pre istotu, aby ste vedeli, že je vo všetkom nevinne. Borisa si podmanil všetkých štyroch - Andrejku, Mirku, Marka a Františka.

"Borisa, na!" hodila Mirka chlapovi kameň, "zadus sa ním," to povedala celkom ticho.

"Vďaka ti slniečko," poslal jej vzdušnú pusu, "ale ty vieš, že sa nemusíš takto namáhať. Pokojne si ku mne ľahni a môžeme ten kameň pekne spolu obžúvať."

Mirku pri jeho slovách naplo. Odišla za Aďkou aby sa jej posťažovala a spoločne mohli ohovoriť Borisu. Aďa akurát varila.

"Kedy ho už zabijeme?" dupla nohou. Aďka privoňala k hrncu (nechcite po mne informáciu odkiaľ majú v lese kuchynské náčinie).

"Čoskoro," pozrela na Mirku, "neviem či som niečo nezabudla do toho hodiť. Ani ochutnať to nemôžem."

"Tak jedovaté to je?"

"Nie... horúce."

"Kde sú Fraňo s Markom?"

"Lovia líšky pre Borisu. Mimochodom, stále ich chceš zabiť?"

"Koho? líšky?"

Aďa sa rozosmiala. "Myslela som našich spolubývajúcich."

"Už nie, vedia byť aj v pohode, prečo sa pýtaš?"

"Len tak... toho jedu je pekne veľa!"

Mirka nazrela do hrnca z ktorého sa dymilo. V kvapaline plávali niečie nechty a to je vlastne jediná ingrediencia, ktorú môžem takto verejne zverejniť.

"Vyzerá to dobre, kedy to chceš použiť?"

"Pokúsim sa mu to nejako vpichnúť do žili keď bude spať."

"To znie perfektne! Len tak ďalej!" poťapkala kamarátku po ramene a odišla.

Na druhom konci lesa (nevedeli, že sú tak blízko východu) sedeli František s Markom a dumali nad podobnými vecami ako dievčatá.

"Keď zaspí, mohli by sme ho zviazať a hodiť do rieky!" zvolal Fraňo a namieril šíp na líšku.

"To nie je až tak zlý nápad. Lenže si si nevšimol aký je ťažký? Akože ja by som ho dokázal odniesť, ale vieš... zaslúžim si trocha odpočinku a súkromia s Mirkou."

"Chceš tým povedať, že ho utopíme ja s Aďkou?" zamračil sa František a vystrelil. Líška sa zakrútila a spadla na zem.

"Nie. Chcem tým povedať, že by sme si obaja zaslúžili chvíľku s nejakou babou."

"Fuj! To je zvrátené!" ozvalo sa za ich chrbtom. Bol to dievčenský hlas. Chlapci sa otočili ale nikoho nevideli.

"Počul si to aj ty?" preľakol sa František.

"Áno," zamýšľal sa Marko, "haló?!"

Hlas im neodpovedal a chlapci sa trocha viac vydesili. Marko pozrel na Fraňa a naznačil mu, že by už mohli ísť.

Pred vstupom do Jaskyne sa stretli s dievčatami.

"Ahoj, Aďka!" zakričal František.

"Ahoj, Mirka!" zvolal Marko v tej istej chvíli.

"Ahojte," pozdravili sa im dievčatá a po prvýkrát na nich nezazerali.

Vzadu v Jaskyni sa čosi pohlo. Všetci po sebe vrhli pohľadom. Z tmy vyšla Betka s krvavými šatami. Bol to celkom desivý obraz.

"Kto si?" zvolal František.

"Čo je s Borisou?" ozvala sa zdesene Mirka s nádejou hlase. S nádejou, že mŕtvy. Jej túžby sa naplnili po tom, čo Betka vytiahla zakrvavený papek.

Všetci ostali rovnako šokovaní ako pred chvíľou. Trocha ich sklamalo, že Betka ich plány prekazila ale aj tak ich tešilo, že Borisa si z nich nerobí svojich poskokov. Po spracovaní všetkého čo sa práve z tohto nemého predstavenia dozvedeli sa všetci štyria zhŕkli okolo Betky a oslavovali jej odvahu a Borisin odchod zo sveta živých.

"Prečo si ho vlastne zabila? Veď si s ním ani nebola, či?" zaujímali sa Jaskyniari. Betka si všetkých po jednom prezrela a rozhodla sa s nimi podeliť o svoju historku. Ja vám ju prerozprávam z môjho videnia. Musíte uznať, že mi to ide - byť všade v rovnaký čas!

Betka v lese zablúdila a nevedela sa z neho dostať (Nemyslíte si, že je táto hromada listov a dreva zakliata?) a skúste hádať, koho jej osud doprial nájsť! Borisa, hladný po ďalších kameňoch na obžúvanie sa vybral sám do lesa, pretože všetci jeho poskokovia vymýšľali plán na jeho záhubu. Pri hľadaní skál zahliadol Betku a hneď sa za ňou rozbehol a prihovoril sa jej.

"Betka! Vezmi si ma!"

"Prosím? Odkiaľ viete moje meno?" zľakla sa, keďže neočakávala, že svojho stalkera stretne znova.

"Láska dokáže mnoho vecí!"

"Jaj, aha. No a k tej otázke..." milo sa usmiala, "áno."

A tak, kým boli všetci preč sa Borisa s Betkou zasnúbili a už pripravovali svadbu. Borisa chcel aby mohol mať svadobné šaty on. Betka nenamietala. Lenže Borisa nesúhlasil s tým, že by ona mala mať na sebe oblek. Zmohol sa jedine na:

"Fuj! To je zvrátené!" a vytasil na ňu Adin buzogáň a začal ju naháňať. Vybehli s Jaskyne a on sa jej vyhrážal. Napokon sa Betka vzmužila a odtrhla zo stromu masívny papek a hra sa obrátila. Borisa v panike nevedel čo má robiť. Odhodil budzogáň a skryl sa do Jaskyne. Bol v slepej uličke.

Rozhnevanej Betke, ktorá o vlások unikla smrti už nič nebráilo skoncovať s jeho životom a upapekovala ho k smrti. A práve vtedy prišli všetci štyria.

"A čo bude teraz s nami?" pozrel František na Marka a dievčence.

"Sme slobodní! Môžme ísť domov!" zvolala nadšene Aďka a všetci jej radosť zdielali.

"Betka?" obrátil sa k nej Marko, "vieš cestu odtiaľto?"

A Betka vedela.