Once Upon a Ship |SK|

Kapitola 3

Ako sa dalo predpokladať, vo Vike sa znova vzbudil rebelský duch a napriek Borisinmu prísnemu zákazu opustila po jej odchode svoju chatrnú izbietku a vyberá sa stráviť ďalšiu noc bezvýznamnou oslavou. Tentoraz by sme sa mohli odkloniť od rozprávania o Vikinej rebélii a nakuknúť trocha do intímnejšej stránky Borisinho života.

Ako sa už spomínalo, Borisa rada pije. Samozrejme, že aj rada je (z času na čas to na nej je aj vidieť), ale k pitiu, konkrétne k alkoholu si vytvorila takú zvláštnu osobnú vášeň. Ako som spomínala, rada chodieva do krčmy s bandou ľudí. Lenže v poslednej dobe jej ani ten alkohol nedokáže pomôcť.

Totiž takto. Prečo chodí Borisa piť?

Borisa vyrastala s dvoma dobrými priateľmi. Marko a Alex. Boli to nerozlučná trojica, každý jeden týždeň boli spolu von a podporovali sa v dobrých aj zlých chvíľach. Občas si boli aj spolu vypiť, veď to predsa vždy patrilo k jej voľnočasovým záľubám a rada zdieľala miesto pri bare aj s týmito dvoma chlapmi.

Raz, keď si takto spolu vyšli, bola nejaká zľava na vodku, lebo jej vypili viac ako normálne. Táto drobná výnimka mala katastrofálne následky. Marko. Marko je dobrý chlapec zo slušnej rodiny. Mal prakticky všetko. Jediné, čo mu chýbalo bola pokora. K svojim priateľom bol krutý a nemal zľutovania so slabšími. Nehovorím ani o tom, čo sa s ním dialo, keď bol naliaty.

Marko mal aj auto. Bolo to krásne Ferarri a bol naň ťažko hrdý. Alexovi sa nepáčilo, ale nepovedal mu to. Ani Borise ale tá mu to povedala. Škoda, že si pre to nevybrala vhodnejšiu chvíľu. Marka tento názor ťažko urazil a nemohol zniesť, že niekto taký hlúpy a zaostalý ako Borisa (nikto nehovorí, že taká naozaj nie je) ho takto hnusne ponížil.

Oduto sa postavil a šiel k svojmu autu. Borisa s Alexom ho nemohli len tak odísť.

"Nebuď debil a vráť sa!" volal naňho Alex, ale Marko jeho starosť ignoroval. Odišiel z krčmy k parkovisku.

"Mali by sme ísť za ním," povedal ustarostene Alex. Borisa najskôr vôbec nechcela, lebo sa varila v alkoholovom náleve, ale napokon sa v nej ozvalo hlbo skryté svedomie a vyšli von.

Marko sa akurát snažil naštartovať svoje auto, ale nevedel sa trafiť kľúčom. Borisa mu zaklopala na dvere.

"Je to kabriolet ty krava," prevrátil očami Marko a zázrakom naštartoval, "Alex, zmizni."

"Nie Marko, máš toho v sebe priveľa!" postavil sa priamo pred kapotu.

"Padaj, lebo skapeš!"

"Ty zdochneš ak ťa necháme odísť!" zakričala Borisa.

"To je jediná inteligentná vec, čo dnes povedala, Marko!" zvolal znova Alex.

Borisa sa rozbehla a rozhodla sa sama otvoriť dvere.

"*Tento komentár bol odstránený pre jeho nevhodný obsah*," Marko strácal nervy, ale Borisa sa nevzdávala. Vyskočila aj pred predné sklo a zabraňovala mu vo výhľade, "*Tento komentár bol odstránený pre jeho neveriacky obsah*!"

S besným výrazom v očiach prudko hodil spiatočku aby ju zhodil, ale ženská sa ani nepohla. Skúsil to opačne a začal sa rútiť vpred.

Ozvalo sa iba, "Marko, nie!" a potom bolo počuť silný náraz. Všetko sa to udialo behom piatich sekúnd. Marko vyrazil príliš rýchlo a Alex nestihol uhnúť. Nabral chudáka chlapca, ale kým Borisa zletela dole a Marko videl pred seba, vpálil do stromu.

Borisa ostala stáť a nevedela čo so sebou. Alex ležal zrolovaný v strede parkoviska a Marko v neprirodzenom uhle bol prevesený cez volant. Obaja sú s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvi a mohla za to ona. Z budovy začali po jednom postupne vychádzať ďalšie osoby. Borisa to nevydržala a ušla.

Táto situácia ňou ťažko otriasla a už to nikdy viac nebola ona. Začala prenajímať Dom a ona sama trávila dni v inej krčme, kde o nej nikto nevedel.

Na tomto mieste sa zoznámila s mladým chlapcom, Andreasom. Aj tento chlapec bol celkom kvietok. Nikto nevie o jeho rodine, ani či niekde pracoval. V skutočnosti to bol obyčajný zlodej s mnohými dlhmi. Musím povedať, že doteraz mi nie je známe, ako sa mohli dať do kopy. Borisa mu zaplatila všetky účty a on ju na oplátku vytiahol z depky.

Tak sa začala ich krásna a romantická časť života. ALE!

Andreas býval v byte, ktorý prenajímala pani Borisa Psychopatová (nech vás nemetie meno, nie je v nijakom príbuzenskom vzťahu s touto Borisou). V tom istom byte žila aj Mirka. Skalošová konkrétne. Andreas sa do nej bezhlavo zamiloval. Nevedel kedy a ani ako, ale odrazu všetka tá láska, ktorú voči Boriske vnímal sa akoby vytratila.

Borisa sa to dozvedela veľmi smutným spôsobom. Vytiahla Andreasa na jednu lúku, kde ich spájali krásne spomienky. Dlho sa rozprávali, ale Andreas znel akosi smutne. Najskôr nevedela z čoho to je, ale neskôr prišla na to, že ju to ani trocha netrápi.

Andreas sa napokon ponúkol, že pôjde niečo vziať do auta. V skutočnosti potreboval iba nabrať odvahu, aby jej tú informáciu oznámil. Borisa sa medzitým upravila (nijako jej to nepomohlo) a skontrolovala obsah svojich vreciek. Napokon videla, ako prichádza jej milovaný.

"Borisa, ja.... musím ti niečo povedať," začal najskôr bojazlivo.

"Aj ja, Andreas!" odvetila mu práve naopak, veselo, Borisa, "začni ty."

"Dobre..." chytil sa za krk, "Borisa."

"Och, áno?" zvolala vzrušene.

"Poznáme sa už dlho a ja som prišiel k jednému rozhodnutie..."

"Pokračuj!"

"Vieš, trvá to už fakt príliš dlho, Borisa," stíchol.

"Prepáč, ale ja nechápem," niet sa čomu čudovať.

"Niekoho som spoznal," zahryzol si do pery.

Chvíľu tam obaja bez slova stáli. Nedokázal sa na ňu pozrieť. Napokon prehovorila.

"Aha," dramatická odmlka, "aj ja ti musím niečo povedať."

"No?"

"Poznáme sa už príliš dlho Andreas, máš pravdu. A ja sa na teba nehnevám, že si spoznal nového človeka. Ja som len tomu rada," v chlapcovom srdci sa rozsvietila nádej, "verím, že nám ale táto osoba v našom vzťahu nebude zabraňovať."

"Počkaj, Borisa, nepochopila si ma."

"Nie, Andreas, nechaj ma, dokončiť to. Myslím, že teraz je ta spárvna chvíľa."

"Chvíľa na čo?"

kľakla si na zem prd neho, "Andreas, si mojim živým stelesnením obetavosti, hrdinskoti, nebojácnosti, vernosti, trpezlivosti a hlavne lásky. Dúfala som, že v tento deň, budeš na mojom mieste stáť ty, ale ja som už dlhšie čakať nemohla. Nemôžem slovami vyjadriť, ako hlbo ťa milujem, preto poviem len toto," vytrčila pred neho drobnú krabičku a zavrela oči. Chvíľu vládlo ticho a potom hlbokým hlasom prehovorila: "Andreas, staneš sa mojím životným partnerom a budeme spolu bývať v dome, chovať deti a jesť guláš nielen na dušičky?"

Nedostala sa jej odpoveď. Predstavovala si Andreasovu reakciu. Možno stratil dych, možno nevie, čo by jej povedal. Opatrne otvorila jedno oko. Na jej zhrozenie tam nikto nestál. Z diaľky iba začula dupot nôh, ktorý sa kamsi strácal.

Realita bola taká, že vo chvíli, keď prerušila očný kontakt, Andreas sa potajme vytratil a v panike začal utekať.

Táto vec sa stala v presne druhú noc oslavy. Z toho dôvodu sa Borisa vrátila domov skôr. Na tretí deň opustila Dom z dôvodu, že mala samovražedné sklony. Lenže cez les, v ktorom chcela ukončiť svoj krutý život, sa ide smerom k Aďke na oslavu. A hádajte, kto si obul príliš tesné topánky, ktoré spôsobili, že ich majiteľka hlasno trpela pri každom kroku a vlastne porušil aj zákaz Borisa sa vybrala za Viktorkiným hlasom a cestou jej vzplanul neskutočne geniálny plán.

- Finn