Once Upon a Ship |SK|

Kapitola 10

Spomínate si ešte na Monikinu sestru Betku? Bolo by pekné, keby ste sa dozvedeli pár informácií aj o nej.

Začneme tak mierne oficiálne. Betka je mladšia sestra s veľkou fantáziou. Občas až priveľkou. Niekedy až tak, že to prechádza do paranoí. A jednu z nich práve prežívala. Monika povedala sestre, že odchádza za štúdiom, ale keď sa Betka rozhodla si ju vygoogliť, našla ju ako atrakciu u Borisy. Betkina fantázia spôsobila, že sa začala o Moniku báť a hneď začala zháňať prostriedky, ako ju zachrániť.

Chuderka nevedela, že Monike sa tam páči. Preto sa jedného večera surovo zbalila a s nervóznym pocitom opustila bezpečie domova. Vyšla sama do lesa. Bola ešte niekde za Zvolenom, keď sa zrazu spoza stĺpu vynorila akási postava. Bol to vysoký a svalnatý chlap s čiernymi vlasmi a chlpatou hruďou (to je len poznámka autora... nie, že by to bola moja osobná skúsenosť). Zastavil Betku.

"Kam sa ženieš, mladá deva?" spýtal sa a napol biceps. Pobozkal ho.

"Za mojou sestrou," naivne mu odpovedala a zastavila sa.

"Ja nemám sestru," nechápal. Idiot.

"Nie, tvojou, mojou!"

"Tvojou sestrou?"

"Mojou sestrou..."

"Tvojou?"

"Mojou."

"Tak koho? Tvojou alebo mojou?" zamračil sa.

"Mojou!" znervóznela.

"A môžem ísť s tebou?" spýtal sa zvodne. Ťažký balič, to je hneď jasné.

"Nie," a Betka od neho odišla.

Teraz sa trocha zastavme u našich praľuďoch... nie doslova, ale tak... žijú predsa v jaskyni, to stačí hádam, nie?

Nažívali si pekne... tých pár dní. Prvé hodiny Aďka s Mirkou panikárili kvôli Vike, ale po čase ich to prešlo. František aj Marko sa snažili čoraz viac zblížiť sa s dievčatami, ale tie boli pevné a odolné. Ako tie panvice!

"Mirka?" zastonala jedno ráno Andrejka.

"Aďka?"

"Nepôjdeme ich zabiť?" spýtala sa s veľkou bolesťou v hlase.

"Za chvíľu," prehodila sa na druhý bok a dospávala ťažkú noc. Marko si postavil provizórne fitko a včera si dal ťažkú dávku cvikov. Takže keď konečne neskoro v noci skončil, celý čas, až do rána iba fučal. A Fraňo ho v tom podporoval.

Po asi takej polhodine sa dievky postavili a opustili Jaskyňu vymýšľajúc plán.

Vybrali sa k potoku, kde František našiel Vikinu topánku. Prezradím vám niečo. Topánka nebola jediná vec, ktorú našli. Medzi dvoma kameňmi sa Mirke podarilo objaviť budzogáň! Povedala o ňom jedine Aďke, pretože vedela, že takáto situácia raz nastane.

Ako k nemu kráčali, cestu im skrížil mohutný chlap. Presne ten, ktorý stretol Betku.

"Dobré ráno, dievča a princezná," pozdravil Aďku a pobozkal Mirkinu ruku.

"Som princ ty ohava," zavrčala naňho a vytrhla sa mu.

"Ja som Borisa," pokračoval naďalej v dobrej nálade, "zháňam jedno dievča."

"Ktoré?" zamračila sa Aďka a drsne sa oprela o strom.

"Zháňa moju sestru."

"A ako vyzerá?" spýtala sa Mirka a zopakovala to isté, čo urobila Aďa.

"Tak," ukázal za ne. Medzi stromami blúdila Betka.

Je mi jedno, ako primitívne to znie. Proste sa Borise... Borisovi.... podarilo nájsť Alžbetku,

"Poď so mnou!" zvolal a rozbehol sa, pričom chytil Mirku za ruku a začal ju ťahať. Andrejka vytiahla buzogáň na štýl reklamy na Perwol a z revom sa rozbehla za ním.

Krik prekvapil aj Betku, ktorá ho uvidela. Zľakla sa. Panicky sa obzrela okolo seba a napokon sa rozbehla preč. Aďa bola naďalej v akcii a preto, keď Borisa nečakane zastavil, narazila doňho a budzogáňom ho trafila po hlave. S jeho oceľovým telom (nebol robot) to neurobilo nič. Iba stuhol a uvoľnil Mirku. Tá sa rozbehla za Aďku a skryla sa za jej chrbát.

"To bolo za čo?" nechápal.

"Mirku mi nevezmeš!" bránila si ju.

"Ale veď teraz si mi ju odplašila," vážne plakal? Zbabelec. A idiot. Smutná kombinácia. Dievčatá nechápavo na seba pozreli.

"Borisa, prepáč," prišla za ním Aďka a položila jeho ruku na plece.

"Daj zo mňa tie paprče het," otočil sa na ne a chytil Mirku za zápästie. Priložil si ho na rameno, "ale ona môže."

"Heeej!" zakričala nahnevane a vytrhla sa mu, "chceš teda nejakú pomoc, alebo ako?"

A tak šli všetci traja do Jaskyne. Marko a František ešte spali. Teda aspoň Fraňo. Marko ťažko stonal, ale zvládal to. Držme mu aj naďalej palce.

"Vstávať vy lenivé prasce!" zvolal mohutne Borisa a buchol rukou po stole. Počkať, ako sa tam dostal stôl?

Mirka s Aďkou sa na seba nechápavo pozreli. Chlapci sa začali neochotne preberať. Prítomnosť nového človeka si všimol ako prvý František.

"Kto je to?"

"JAAAA... SOM BORISA!" povedal hlbo a dramaticky a prudko si rozopol košeľu a ukázal svoju zarastenú hruď.

"Brr..." znechutene sa otočili dievčatá.

"Borisa?" znova povedal Marko len pre seba.

"Ale veď si chlap!" zvolal František a zasmial sa. Borisa sa zdul.

"No a? Nemôžem mať také meno?"

"No, nie?"

"Prečo?"

"Lebo si chlap."

"Ja nie som chlap! Ja som princ!" dal ruky vbok, vypol hruď a postavil sa na ten stôl. Fakt, odkiaľ sa tam nabral stôl?

"To hovorím ja!" rozštekala sa Mirka. Nie doslova. Skôr sa to dalo prirovnať k mňaukaniu, alebo zvuku hladujúcich sa krabov.

"Už nie," poslal jej imaginárnu pusu. Marko si to všimol a naštval sa naňho.

"Zavri si hubu, hej?" vyštartoval hneď na votrelca.

Borisa naňho vytiahol budzogáň a namieril ho na chlapca. Dievčatá na seba prekvapene pozreli. Ani si nevšimli, kedy im ho odcudzil.

"Čo si povedal?" zvolal a Marko prehtol veľkú slinu. Nebolo to tým, že by sa ho bál, ale v stresových situáciách sa menil na monštrum. On sám to ale ešte nevedel. Teda až doteraz. A vlastne, ani teraz sa to nedozvedel. Akosi svoje hormóny upokojil.

Borisa schmatol Marka pod kamenné šaty a pritiahol si ho k svojej tvári.

"Povedal som, čo si povedal?" hovoril pomaly a dramaticky. Jeho výraz bol desivý a fučal. Marko nemal slov, "hovor!"

"Ja..." nedokázal sa vykoktať. Borisa ani nečakal na jeho odpoveď a hodil chudáka chlapca o stenu jaskyne. Nezodvihol sa.

Fraňo sa k nemu rozbehol (k Borise) a zmenil ruku na gulomet. Borisa sa všetkým nábojom zázrakom uhol. Chytil Františka za zápästie a silno mu ho stlačil. Kov na jeho mechanickej časti tela sa ohol. Vykrútil mu ruku a odstrčil ho k Markovi. Potom sa otočil k vydeseným dievčatám."A teraz som tu pánom ja!"

Mirka s Aďou sa mu poklonili až po zem.