Marko s Fraňom nechápavo hľadeli na tri vydesené dievčatá, ktoré o nich zo začiatku nevedeli. Obaja sa ticho ukrývali vo svojej Jaskyni a sledovali týchto neplánovaných ale celkom pôvabných hostí.
"Pozeraj na tú, blondínu!" zašepkal František a Marko sa zamyslene zamračil.
"Mňa viac priťahuje tá maličká," nespúšťali z nich zrak.
Dievčence sa napokon odvážili vstúpiť dnu. Bolo tam prázdno. Teda aspoň podla nich, lebo nič nevideli a bolo ticho. Vlastne nie, ticho nebolo! Vzadu na temnej strane jaskyne sa ozvalo šuchnutie.
"Čo to bolo?" zvýskla Aďka a stiskla Mirkinu ruku.
"Ja... ja neviem," odpovedala jej Miruška a ustrašene na ňu pozrela.
"Koho to bol nápad, ísť sem?" zastonala Viky.
"Tvoj!" dvojhlasne jej odvetili kamarátky.
Kdesi hlbo v jaskyni sa odrazu rozžiarilo malé svetielko. Tri kamarátky striaslo. Svetlo sa približovalo a už bolo možné rozpoznať, že ide o plameň ohňa.
"Kto ste?" zvolali obe strany spoločne.
"Stratili sme sa.... au!" zvolala Vika a Aďa do nej šťuchla lakťom, "teda vlastne nie!"
"A vy ste?" zvolala Mirka. Dlho sa nik neozýval, ale približovali sa.
Zastavili pár metrov od dievčat. Jas ohňa ukázal zatienené a špinavé tváre chlapcov.
"Z blízka vyzerá ešte lepšie," poznamenal ten tenší.
"Neviem, stále myslím, že tá druhá je o niečo... neviem naozaj," šomral si Marko a obzeral si Mirku skúmavým pohľadom od nôh až k tvári. Keď zastal na mieste jej očí, všimol si ťažký zázer.
"No kto teda ste?" spýtala sa nervózne Aďka.
František si dramaticky odkašlal, aby upútal na seba pozornosť.
"My sme tiež stratení mládenci a snažíme sa spoločne vyžiť bez ujmy na zdraví."
"Prečo si im to povedal?" naštval sa Marko.
"Tak či tak, by sa to čoskoro dozvedeli a ja nerád klamem."
"Hej, to som si všimol, ale teraz sme stratili ten pravý frajerský imidž pred nimi," vzdychol, "takto sa ženy nebalia."
"Obaja ste v tom hrozní, o tom niet pochýb," prevrátila Mirka očami.
"Máš s niečím, akože problém?" vybehol na ňu Marko.
"Nie, ale boli sme už príliš dlho von a je nám tak trochu zima!" naštvala sa aj Aďka.
"Tak poďte ďalej," usmial sa na ňu milo Fraňo a rukou sa pokúsil naznačiť, aby vošli. Marko ho chytil za predlaktie.
"Nemôžeš, len tak niekoho vpustiť do nášho domu. Na to musíš ísť takticky!" zastavil ho a učiteľsky poučil.
"Čo by nie, sleduj," mykol plecom a vytrhol sa zo zovretia, "mladá dáma...."
"Fraňo, nie!"
"Joj, veď ho nechaj chudáka! Robí dobrý skutok!" preložila si ruky a oprela sa o Aďku.
"Je to od neho milé," pridala sa aj Viky.
"To samozrejme, že je, ale vieš, ono to chodí tak...."
"Doprčíc, nestrácajme tu čas a nájdime si vlastnú jaskyňu," zavelila odrazu Andrea a bez varovania sa otočila, takže Mirka to takmer nezvládla a skoro spadla. Marko sa okamžite hodil a zachránil ju pred pádom. Držal ju v rukách a usmieval sa, pričom neprerušoval ich vzájomné pohľady.
"Dievča, stoj!" zvolal František a rozbehol sa hneď za Aďou. V ceste mu stáli Marko s Mirkou, ale to mu nevadilo. Surovo ich spojenie prerušil a dostal sa k Adke. Jemne sa jej dotkol ramena, "môžte ostať tu, s nami!"
"Podľa toho, čo nám povie kapitán," ukázala k Markovi, ktorý sa dvíhal z Mirky, ktorú zaľahol.
"Eemm... dobre teda, keď sa s vami nijak nedá!"
Behom niekoľkých minút už spolu sedeli pri provizórnom ohnisku a začali sa viac zbližovať. Aj telesne.
Potom sa konečne Marko odhodlal znova položiť otázku, na ktorú sa dievčat pýtal už vo chvíli, keď vošli do jaskyne.
"Poviete nám už teda končene, prečo ste tu?"
"Ono to je na dlho," vzdychla Aďa.
"Nevadí, my si tu ešte toho veľa užijeme," znova roztiahol František pery do úsmevu.
"To znelo mega divne," zasmial sa Marko a zaslúžil si ďalší vražedný pohľad od Mirky.
"Boli sme teda na oslave. Proste, Aďka nás, všetky baby pozvala na nejakú jej párty. Trvala tri noci. Ale v posledný deň sme boli už len my. Tak sme spolu riešili ťažké debaty a úvahy. A odrazu sa do jej domu navalila Vikina nevlastná matka Borisa a podpálila ho.
My sme sa snažili o útek a predpokladám, že ona tam skapala. Zničila úplne všetko! Moje knihy, Vikinu dôveru a hlavne Aďkine sny." zhrnula všetko Mirka.
"Borisa?" zašomral si Marko skôr pre seba.
"Aké sny?" zaujímal sa František.
"Vždy som chcela cestovať, spoznávať nové svety, zaujímavých ľudí a vyhrať v kyberboxe."
"Aká Borisa,..." zamýšľal sa naďalej.
"A čo vy? O nás ste sa už dozvedeli, ale my o vás nevieme nič," Mirka sa oprela o balvan.
"Ja si nič nepamätám a Fraňo tiež nie je na tom práve najlepšie."
"Som adoptovaný," hrdo sa vystrel.
"Tým by som sa veľmi nechválil," zakašlal Marko.
"Prečo? Je to normálne," mykol ramenom na odpoveď, "môžem sa niečo spýtať aj ja?"
"No dávaj," odvetila Aďka a zdvihla obočie.
"Neboli ste tri?"
"Hej, to je pravda," pridal sa aj Marko.
"Och! Vika! My sme na ňu úplne zabudli! Doprčíc, kam mohla ísť?" panikárili obe návštevníčky, "musíme ju ísť hľadať!" nikto sa nehýbal, "hneď!"
A tak vyšli za tmavej noci z jaskyne. Do prázdna kričali meno strateného dievčaťa, ale nedostávalo sa im odpovede. Rozdelili sa. Po asi polhodine, sa ozval z diaľky Františkov hlas:
"Poďte sem! Rýchlo!"
V panike sa všetci zbehli okolo drobného potoka, ktorý pretekal lesom."Nepatrí to náhodou jej?" v ruke držal malú a úzku topánku.
YOU ARE READING
Once Upon a Ship |SK|
Romansa|storybyfinn| Rozmýšľali ste už nad tým, ako by asi žili princezné v dnešnom svete? Nie všetko by sa vyvíjalo podľa plánu. Peter Pan je slávny youtuber, Pocahotnas by sa venovala záchrane zvierat a Ariel stalkuje svoju živornú lásku. Príbeh je vy...
