Alfa and Unknown [Ereri/Riren; CZ/SK]

Kapitola 7.

Eren (BobaHeichou) - normálně

Levi (já) - tučně

"Erene...~"

Fuck, doprdele, fuck, doprdele! Ako je možné, že už len s povedania môjho mena mám chuť rozraziť tie dvere a splynúť s ním v jeho?! Ten tesný pocit v nohaviciach bol každou chvíľou tesnejší, až sa javil ako bolestivý, no to bolo teraz vedľajšie.

"Erene~"

Kurva, doriti, kurva, fuck!

Okamžite som sa natiahol po kľučke k dverám, ktoré som mal chuť vyraziť a upáliť zato, že mi odopierali prístup k mojej Omege. Než som to ale stihol spraviť, náhle sa otvorili a mňa ovalil taký silný závan tej úžasnej vône, že som myslel, že umrem. Ale ešte tesne pred spečatením môjho osudu som stihol naviazal očný kontakt s osobou ležiacou na studenej podlahe.

Jeho líca priam horeli, až som sa bál, že pri sebamenšom dotyku sa spálim a tie jeho oči ... oči, ktoré hovorili milión slov, oči plné prosby a chtíču. Dobre, tak teraz som už totálne vprdeli. Ak som sa doteraz ovládal a existovala nejaká šanca aby som odišiel, aby som mu odolal, práve si s bielou vlajkou odpochodovala dverami preč voľade doprdele.

Okamžite som rozchlapil dvere a hodil sa po ňom. Zvalil som ho na tú studenú zem, pri čom sa z jeho sladkých pier vydral tichý ston. Neviem síce či to bolo prekvapením alebo tým chladom, ktorý produkovala podlaha, no to bolo jedno. Už len pri pohľade na jeho červenajúcu sa tvár a slzičkami na krajíčku som sa rozplýval a strácal rozum, ak už nebol voľade vprdeli. A tie jeho pery ... jemne ružovkasté zvodné pery, ktorých ak sa za chvíľu nedotknem tými svojimi tak tu umrem, rozpadnem sa. Tak dlho som to túžil spraviť, tak dlho som túžil po tejto príležitosti.

"Toto mi nerob ..." dostal som zo seba sťažka pomedzi výdychmi. Srdce mi splašene tĺklo až som sa bál, že to budú počuť ostatní, no nech. Nikto mi ho nezoberie, nikto nepreruší túto chvíľu, nikomu ho nedám. "Inak sa vážne ... prestanem ovládať~" posledné slová som predniesol šeptom presvedčený, že ich počul až veľmi dobre. Chcem ho tu a chcem ho hneď.

Z jeho hrdla sa ozvalo drobné zakňučanie, akoby ma v tom len podporoval. Lenže vziať si ho tu, v kúpeľni na ľadovej podlahe by preňho nebolo zrovna najpríjemnejšie, aj keď pochybujem, že ho trápi práve toto. Zobral som posledné zvyšky sebakontroly a vzal ho na ruky tesne pred tým, než chcel niečo povedať a zamieril si to s ním k posteli. Položil som ho na tú najbližšiu, či to bola moja alebo jeho ma vôbec netrápila.

Následne nato som sa dostal na čelo. Ten výhľad, ktorý sa mi práve naskytal ma nikdy neomrzí. Naklonil som sa k jeho tvári a palcom pravej ruky mu prechádzal pomaly, pomaličky najprv po vrchnej a hneď nato po spodnej pere. Už len z tej mäkkosti sa moje srdce roztápalo. Každou sekundou ma tá vôňa zbavovala zdravého uvažovania.

"Môžem?~" zašeptal som mu pri ušku a jemne naňho dýchol, načo som ho hneď začal opečovávať, párkrát som ho aj jemne uhryzol, načo ale aj pobozkal. On z toho doslova šalel a ja z neho tiež.

Sotva se naše oči střetly, ocitl jsem se na studené zemi. Z úst mi unikl tichý sten a než jsem stihl cokoliv udělat, promluvil. Ta slova, tak jednoduchá, mnou otřásla a naskočila mi husí kůže. Jen do toho, jen se přestaň ovládat, přijď o rozum, dělej si, co chceš, hlavně to neprodlužuj.

Potichu jsem zakňučel, abych ho pobídl k činnosti, no místo toho mě zvedl ze země a nesl z místnosti pryč. Automaticky jsem se k němu natiskl a pokus se co nejvíc nadechnout jeho vůně, jako bych ji necítil už tak dost.