Kapitola 1.

116 12 2
                                    

Dnes. Škola. Nuda. Ako každý iný deň. Teda rozvrh do druhého polroka sa im moc nepodaril. Ale teraz nejdem rozprávať o škole, keď v nej nie je nič na počúvanie. Keď som zastavila pri skrinkách, niekto ma chytil za plece. Otočila som sa a stála tam Jenny. Jenny Cooperová je moja spolužiačka a kamarátka. Strašne jej závidím jej hnedé a husté vlasy.
,,Ahoj. Nechcela by si k nám dnes prísť?"
,,No ja neviem. Ale skúsim zavolať strýkovi." Obliekla som sa a vyšla zo školy. Z vrecka som vytiahla môj telefón.
,,Ahoj. Roy, mohla by som ísť dnes spať k Jenny?"
,,No asi nie!"
,,Prečo. Veď je piatok?"
,,No dobre. Ale ja s tvojou tetou ideme na rok do Chorvátska. A ak sa ti niečo stane, si ma neželaj!!!"
Položila som. Tak si choďte, pomyslela som si. Strýko je veľmi starostlivý, ale za to ho vytočí každá blbosť. Ale moja teta nie je taká.

,,Takže ideme?" spýtala som sa Jenny.
,,Áno. Len musíme počkať na ostatných" povedala a zatvárila sa tak unudene.

Keď sme nastúpili do autobusu a obsadili všetky voľné miesta. Veď keď sme šli celá trieda. Nebola to moc dlhá cesta. Išli sme iba 20 minút. Jenny bývala hneď oproti zastávke.

Hneď, ako sme vošli dnu, všetci sa utekali zložiť do izby. Ostali sme v obývačke stáť iba ja a Jenny.
,,Čo budeme robiť teraz?"
,,Musíme počkať na ostatných." povedala znova tak zachmúrene. Veľmi by ma zaujímalo, čo s ňou je. Ona je veselé dievča.
,,Je s tebou niečo?"
,,Hej" odvetila nepokojne.
,,A môžem sa spýtať, čo?"
,,To ťa nebude zaujímať. Ty o tom nič nevieš." Bola strašne podráždená. Ale ja som sa nevzdala.
,,Ale bude."
,,No dobre. Ten sprostý Leo..."
,,Ten tvoj chlapec?" skočila som jej do reči. Leo má svetlo-zelené oči a krátke blond vlasy. Škaredo sa na mňa pozrela.
,,Hej. A on sa stále usmieva iba v prítomnosti Claire."
Claire je najkrajšia a najpopurálnejšia baba na škole.
,,Ale to sa vyrieši, či nie?" povedala som neisto. Znovu sa na mňa divne pozrela.
,,Nepozeraj sa tak na mňa. Nič som ti neurobila!" skríkla som.
,,Prepáč, nechcela som na teba tak vyšteknúť."
,,To nič. Je to moja vina."

Keď už konečne všetci vyšli z jej izby prezlečení, sadli sme si za stôl.
,,Čo vám to tak trvalo? Myslíte si, že dostanete jedlo za to, že idete neskoro?!" kričala až sa steny triasli. A to nemyslím ironicky. Celá bola napätá. Vôbec nebola v poriadku.
,,Je ti niečo?" spýtla sa Laura. Ďalšia baba z našej partie. Akurát ona jediná má trochu zavalitú postavu. A okuliare. To na nej všetci chalani nenávidia
,,Akurát to, že ma Leo podvádza s Claire."
Leo očervenel.
,,To nie je pravda" obhajoval sa.
,,Naozaj to nie je pravda" upokojovala Jenny Claire. Jenny schytila Lea za rukáv a odtiahla ho do jednej z izieb.

Keď si to všetko vybavili, vrátili sa a držali sa za ruky s prepletenými prstami. Sadli si. Potom nám dala jedlo a my sme večerali.








NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIECOnde histórias criam vida. Descubra agora