NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

JA A MAČKA? TAK NA TO ZABUDNITE

Nadýchla som sa a vydýchla, aby som sa ovládala v mojom druhom ja.
,,Ja som silná a zvládnem to" povedala som mu a zamračila sa naňho.
,,Nezvládneš. Oni ťa zabijú!" hulákal po mne. Začala som vračať a prskať. Ani mi to nevadilo. Musela som vedieť, čo sa stane, keď sa nechám ovádnuť.

Zrejme to nebol jediný dôvod, prečo ma nechcel od seba pustiť. Chytil ma za ruky a sotil do klietky. Zavrel dvere a za poličky zobral zámok. Prepchal ho cez diery, no stále ho nezamkol.

,,Čo chceš robiť?" zasyčala som.
,,Zabiť ťa"
,,Prečo"
,,Och prepáč. Pomýlil som sa. Áno, bývam tu. Rodičia ma vyhodili z domu čo ja viem prečo. A teraz som 5 týždňou nejedol" zasmial sa. Tak preto sem nepúšťajú ľudí. Je tu ten imbecil.

Namiesto toho, aby ma zamkol, tam začal tancovať a básnil o jeho úbohom živote. Najradšej by som zdrhla, no to by ma stihol chytiť.

Potom sa vrátil naspäť do reality a jednou rukou chytil mrež. Ja som mu ju potiahla dnu a kusla do nej. Hneď odskočil a nazúril sa.

,,Ty jedna malá..." začal no nedokončil, lebo som ho kopla do nohy. Iba sa zvalil na gauč a ja som rýchlo otvorila dvere. Ušla som a zavrela za sebou poklop. Naňho som dala veľký kameň.

,,A teraz buď múdry" uškrnula som sa.

Vonku som sa poobzerala a po upíroch, čarodejniciach či čo  nebolo ani chýru, ani slychu. Rozhodla som sa trochu poprechádzať. Takto sem vodí každú hlupaňu. No jasne. Že mi to nedošlo skôr. Mohla som si všimnúť, že má dosť veľa dier.

Poriadne som sa pozrela pred seba a videla som tak tajné pohyby.

Rýchlo som utekala dolu a uvidela som mačku. Pribehla som k nej a nechtaic som padla. Aspoň som mala taký pocit. Bola som na úrovni jej očí. Mala peknú hnedo-bielu srsť. Zavrčala na mňa a ja na ňu tiež. Ani neviem prečo.

Mala som na pláne sa postaviť, no moje telo sa ani len nehlo. Hlavu som dvihla dohora. Bol spln.
,,Čo tu hľadáš?" ozval sa dievčenský hlas. To tá mačka na mňa prehovorila.
,,Nič. Len sa potulujem" odvrkla som.
,,Som Leonie Beckerová. A ty si?" To je len sen. Nemôžem sa rozprávať s mačkou.

,,Som Katie Colinsová"
,,Také výstižné meno pre mačku" povedala a zasmiala sa. Vyvalila som na ňu oči. Pozrela som sa na seba a... a fakt mačka. Najprv mačacie schopnosti a teraz mačka. ČO SOM KOMU UROBILA!!!

,,Ja to nechápem" povedala som.
,,Mohli by sme byť dobré kamarátky" povedala s úsmevom.
,,Fajn. Ale mohla by si mi, prosím ťa, vysvetliť, o čo tu ide?"

,,Si človek. Aspoň si to teda myslíš. A keď ťa sklame niečo a si smutná, zračne sa to prejavovať, netrpezlivosťou, agresuvitou a neovládaním sa. Najprv mačacie schopnosti. A potom mačka. Musím ťa to naučiť" povedala.

,,A to sa môže stať každému?" spýtala som sa.
,,Nie. To len tým, ktorých rodičia pracovali s génmi ľudí a zvierat. A tvoji rodičia s nimi pracovali. Ale vieš aké je to super ovládať mačku?" spýtala sa zasneným pohľadom.
,,Tak ma to nauč" usmiala som sa.
,,Tak poďme" povedala a ja som šla za Leonie.