SKOK A OČI

44 7 0
                                    

Zrazu som si čupla a odrazila som sa. Automaticky som vystrela ruky pred seba a nohy za seba. Keď som uvidela, že idem pristáť, zaujala som pristávaci polohu.

Keď som pristála, okamžite som sa postavila. Obzrela som sa za strážnikom, ktorý tam stál, akoby sa nič nestalo. Otočila som sa, aby som vedela, kde som.

Stála som asi dva metre nad zemou na takom výstrčku. Vyskákala som hore dlhými, asi 4 metrovými skokmy. Nerobilo mi to žiadny problém.

Keď som bola na vrchu, rozhliadla som sa po okolí. Bol tam krásny výhľad. ,,Mohli by tu postaviť rozhľadňu" napadalo ma.

Vytiahla som z vrecka mobil a pozerala som sa na seba vo svojom odraze. Keď som sa pozrela sama sebe do očí, vypadol mi z ruky telefón.

Videla som, že mám úplne modré až tyrkysovo modré oči. Mali zúžené zreničky. Také netypické. Ale všetko napovedá mačke. To prskanie, skok a aj oči. Však ktorý normálny človek skáče do 4 metrovej výšky a menia sa mu oči.

Rýchlo som zodvihla mobil zo zeme. Vyšla som na miernu rovinku. Tam som si sadla. A premýšľala. Som nenomárna. Nemala som nič iné na práci, ako sedieť a pozerať sa na nočnú oblohu posypanú hviezdami.

NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIECWhere stories live. Discover now