NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

SNY REALITOU? NOVÝ ŽIVOT? ZA DVA DNI?

Z pohľadu Katie - na ďalší deň (narodeniny):

Keď už všetci prišli na moju oslavu, začali sme robiť blbosti. Hrali sme fľašu, potom sme si do fliaš nabrali vodu a chodili po uliciach akože sme opité. Pár ľudí už chcelo zavolať políciu, a my sme to museli vysvetľiť.

Niektoré baby mali od 4:00 do 16:00 sústredenie a preto sme šli spať už o ôsmej. Spomínala som na tú zábavu, a vtom ma napadlo, že iba Leonie sa nezabávala. Zavolala som ju do obývačky.

,,Leonie čo sa deje" spýtala som sa. Jej sa do očí nahrnuli slzy.
,,Umrieme, Katie, umrieme" zafňukala.
,,Prečo by sme mali" uchechtla som sa.
,,Jack a náš doktor sú tí, pred ktorými sa musíme kryť. Započula som ich rozhovor. A vraj, že otec a syn"

,,Klamala si mi?" spýtala som sa s nádejou, že nie.
,,No ja som to nevedela, že nie je môj vlastný brat" povedala a začala plakať.
,,Fajn. Ani ja som ti nehovorila pravdu" sklopila som zrak a iba sa zasmiala.

,,Ale teraz na rovinu. Mám vlastného brata, o rok staršieho a strašne mi na ňom záleží" vysypala zo seba.
,,Ja mám staršieho brata o rok a mladšiu sestru o pár mesiacov. Odkedy sú rodičia mŕtvy, som ich nevidela. No, vlastne som ich videla včera, vraj sa presťahovali" povedala som a teraz sme to mali vybavené na rovinu.

,,Ako sa volajú tvoji súrodenci" spýtala sa Leo.
,,William a Charlotte. A tvoj brat?"
,,Henry" odvetila a nastalo trápne ticho.

,,Máš nápad, kam sa skryť?" vyzvedala som.
,,Áno, pôjdeme k môjmu bratovi do New York-u" povedala a ja som prikývla.
,,Pôjdeme zajtra večer" ešte doplnila.

Zavolala som mojej sestre aj bratovi, že či pôjdu s nami. Súhlasili. Takže pôjdeme štyria. Ja, Leo, William a Charlotte.

Potom sme sa vrátili medzi ostatných, mysliac si, že budú spať.
,,Prečo nespíte?" spýtala som sa.
,,My máme tanečnú" povedala Claire a všetky sa postavili, prezliekli a potom sa s nami rozlúčili. Chúdence. O deviatej majú tanečnú.

Ja s Leo sme si išli ľahnúť naspäť a zaspali sme. Zobudila som sa a bola ešte tma. Leo stále spala. Pozrela som na hodinky. Bola polnoc.

Prezliekla som sa a dala na seba tenký sveter. Vyšla som z domu a poobzerala sa. Šla som do parku, kde som si sadla na lavičku.

Po chvíli som sa premenila na čiernu mačku. Ale ja predsa čiernu farbu nemám! Pozrela som sa na oblohu. Mesiac bol fialový a mňa začalo bolieť celé telo.

Zaskučala som a v tom to prešlo. Kráčala som a stále rozmýšľala, čo sa mi stalo. Uvidela som kaluž a nahla sa nad ňu. Bola som čierna mačka a na čele som mala fialový pol mesiac, fialové oči a fialové končeky labiek (obrázok).

Preboha! Však ja som Mesačná Mačka! Leo mi neklamala!

Okolo rebier som pocítila niečie ruky. Prudko som otočila hlavou. Stál tam Jack a smutne na mňa pozeral.

Zdivhol ma na ruky a niečo mi začal hovoriť. Ja som ho ignorovala. Škrabla som ho a on ma pustil. Okamžite zobral sieť, ktorá bola opretá o strom.

Chcela som zakričať Pomóc! no z mojich úst vyšlo iba Meow. Skúsila som ešte raz a znova som zamňaukala. Zrazu sa pri mne objavili dve mačky.

Pozreli sa na mňa, potom si vymenili pohľady a zaútočili na Jacka. Jedna na mňa pozrela a ukázala hlavou, nech idem. Neváhala som ani chvíľu a rozbehla som sa preč. Neviem ako ale keď som zastala pred domom, bola som človek.

Vošla som dnu a vyzliekla sa. Hodila som sa na posteľ a v ten moment som zaspala. Bolo toho na mňa veľa. Že by som len predsa vládla všetkým mačkám? Že by tie dve boli moje ochrankyne?