NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

JACK? ROBÍŠ SI ZO MŇA SRANDU?!

Ráno som sa zobudila a v dome bolo ticho. Aj keď som vlk, dobre počujem! Postavila som sa vyšla z izby.
,,Haló?!" vykríkla som na celý dom, no nik sa neozval.
,,Haloooo?!!" skúsila som ešte raz, ale stále nič.

Obliekla som sa a vyšla von. Snažila som sa ísť podla pachu. Neviem sa síce meniť na vlka, ale hlavné je, že dobre cítim, počujem, a vidím v tme.

Zacítila som pach Leonie a vykročila za ním. 'Prenasledovala' som pach, až do kým som nezašla medzi paneláky do starého zapáchajuceho zákutia za panelákmi.

Za jedným z košov sa skrýval Jack so zbraňou. Na opačnej strane boli ostatní.

Pribehla som k Jackovi a čupla si k nemu.
,,Šibe ti?!" zavrčal.
,,Hľadala som vás" odpovedala som prekvapene.
,,Môžu ťa zabiť!"
,,No a? Čo sa stalo?!"

,,Stále ma sledujú. Tí, čo ma chceli pred tým zabiť, sa po mňa vrátili"
Nakukla som spoza koša a zbadala som 5 chlapov. Skryla som sa naspäť, práve keď sa Jack vyklonil a strelil. Pokúsil sa vystreliť druhýkrát, lenže zasiahli skôr. Strelili ho ramena.

Zaskučal a skryl sa ku mne. Viem, že sa to fakt nehodilo, ale zavtipkovala som: ,,Šibe ti?! Môžu ťa zabiť!" Pozrel na mňa vražedným pohľadom.
,,Fajn, fajn. Som ticho"

Videla som, ako sa mu valí krv a krčí sa. Mojim priateľom nikto ubližovať nebude! Vyšla som spoza koša a zakričala: ,,Hej! Stu som!"
Pozreli na mňa.

,,Môžme ťa zbaviť smrti, len uhni z cesty" povedal jeden z nich pokojne.
,,NIKDY!" zrevala som. Vrhla som sa do predu na ruky s tajným dúfaním, že sa premením na vlka.

Zrazu som sa ocitla v inom tele. Vlk. Vlk! Ja som to dokázala! Zavrčala som a všetci ustúpili. Hm, mali by sa báť aj Jacka. Mesačný Vlk. Počula som Leonin hlas z diaľky. Tak preto sa ma báli. Mám aj iné vlastnosti.

Pomaly som sa priblížila k prvému a silno som ho škrabla do oboch nôch až z nich spadol. Na druhého som skočila a rozrezala mu hrdlo.

Priala som si, aby tretí ku mne prišiel a sám sa zabil. Zrazu ku mne prišiel a namieril si zbraňou na hlavu. So strachom v očiach sa odstrelil. Wow!

Štvrtému som čítala myšlienky. Mesačný vlk! MESAČNÝ VLK! Musím vypadnúť. Ale rýchlo, lebo ma tá potvora chytí! Kričalo jeho svedomie. Ja nie som potvora! Vrhla som sa na neho a doškriabala som ho. Piaty a prvý sa dakam vyparili.

Alebo aj nie. Vytiahla Jacka spoza koša a mierili naňho zbraňami.
,,PRESTA..." nestihla som dopovedať, lebo ležal ne zemi na mláke krvi. Tí dvaja ušli. Ja som sa premenila naspäť na človeka.

,,JACK!" rozbehla sa k nemu Leo a za ňou ostatní. Ja som len stála na mieste ako prikovaná. Liam sa snažil nájsť tep, no len beznádejne pokrútil hlavou. So slazami v očiach som padla na kolená, potom na zem.

To môj mozog nedokázal spracovať. Slzy sa mi valili z očí, až ma štípali. Lottie ku mne pribehla a pomaly ma k nemu odvliekla. Na kolená som padla vedľa jeho hlavy a sklonila sa k nemu.

,,Jack, mrzí ma to. Veľmi mrzí. Mala som ťa chrániť viac" šepkala, aby to nikto iný nepočul. ,,Bola som zbabelá. Nepovedala som ti niečo, čo som ti mala povedať dávno. Dve hnusné slová, kvôli ktorým sa budem trápiť najviac" hlas sa mi zasekol a v krku mi navrela guľa.

,,Milujem ťa" šepla som skoro nečujne.
,,Milujem ťa" povedala som tak, aby ma počuli aj ostatní.
,,Milujem ťa!" skríkla som najhlasnejšie ako som vedela.

To, že som mu to nepovedala pred tým, než zomrel, budem ľutovať najviac. Do konca svojho života. Svojho krátkeho života. Budem sa snažiť udržať sa na žive čo najdlhšie. Aj keď viem, že ma to tak veľmi mrzí, budem sa snažiť žiť čo najdlhšie. No viem, že moja psychika nevydrží dlho.