NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

ŽIVOT JE BOJ, ALE MÔJ OSUD JE SMRŤ!

Ozval sa zvonček. Otvorila som dvere a stála tam Leonie. Bola celá od krvy.

,,Pre boha. Čo sa ti stalo?" spýtala som sa so strachom v očiach.
,,Premenila som sa skôr, ako som čakala" mykla plecami.
,,Ako? Skôr?!"

,,No ešte som chcela ísť do obchodu. A keď som šla cez park, celé sa to zvrtlo"
,,Koľko si ich zabila"
,,3. Našťastie iba 3," nakukla dnu ,,ale vidím, že u teba to tiež neprebiehalo v naprostom poriadku" zasmiala sa.

Vošla dnu a šla sa osprchovať. Zatiaľ som jej pripravila nejaké oblečenie. Keď sa vrátila do obývačky, trochu krivkala.

,,Čo si si spravila"
,,Len som si vykrútila členok. To je v pohode" povedala a usmiala sa na mňa. Zobrala si veci a šla sa prezliecť do mojej izby.

Zatiaľ som urobila palacinky s nuttelou, jahodami a horúcou čokoládou. Pekne som ich naservírovala a položila na stôl.

,,Na to, že si mačka vieš dobre variť" povedala a jedla ďalej.
,,Diki" usmiala som sa na ňu a dojedla ich. Zobrala som jej aj svôj tanier a začala umývať.

,,Zatiaľ vyber nejakú hru" zakričala som po nej aby ma počula cez šum vody.
,,Nekrič na mňa. Ja ťa počujem" povedala s úškľabkom. Však je mačka. Že ma nenapadlo skôr.

Hrali sme sa až do večera.
,,Ja by som už mala ísť. Ešte chcem ísť za doktorom" povedala a my sme sa rozlúčili.

Z pohľadu Leonie (prvý a posledný krát (možno)):

,,Ja by som už mala ísť. Ešte chcem ísť za doktorom" povedala som a rozlúčili sme sa.

Pomaly som krivkala ku škole. Otvorila som si bránku a vošla dnu. Z ambulancie vedľa školy žiarilo svetlo. Trochu mi to vadilo, lebo som si zvykla na tmu.

Videla som dvoch ľudí. Prišla som bližšie. Nič som nepočula, asi šepkali. Potichu som pribehla k stene a oprela som sa o ňu chrbtom. Roztiahla som ruky a zaprela som sa o ňu, aby som udržala rovnováhu.

,,Takže... tomu nechápem" povedal chlapčenský hlas.
,,Ešte raz" začal doktor Štikútka (ja viem, vtipné meno, lebo ma iné nenapadlo) ,,Katie a Leonie sú mačky. A my ich potrebujeme chytiť. Vieš, aké peniaze nám dajú za nich? Nie veľa ľudí ich má mačacie gény. A hlavne, Katie je Mesačná Mačka. Je silná, a preto ťa potrebujem. Ty si vlk a vieš ju chytiť. A ten micro-cip musíš poškodiť, nie zničiť. Lebo by mohla umreť. Takže chytíš ich a potom ich predáme"

,,Ale to ich zabije. Nechcem, aby niekto zomrel. Bolo by to na mňa" zaskučal.
,,Ale no ták. Tie mačky dve nepodarené sú dôležité. Balíček peňazí" povedal a pošúchal prstami na nánznak peňazí.

,,Nemôžem sklamať niekoho, koho som mal rád." zavrčal. Mal rád?! Kto to do kelu môže byť.
,,Tebe záleží na nejakých narušených ľuďoch?!" skríkol.

,,Ja som vlk a nie som narušený! Ani oni nie sú narušené! Nemôžu za to, čo sú!!!"
,,Jack!"
,,Otec!"

Jack! Otec! Zaznelo mi v hlave ako zvon. Jack je zradca jeden sprostý. Podrazil nás všetkých. A Otec? Prečo Otec?! On nie je môj vlastný brat? Prečo mi to rodičia nepovedali.

,,Tak fajn" vzdychol si Jack.
,,Šikovný chlapec" povedal so smiechom a postrapatil my vlasy.

A teraz nás ešte Jack zradí? Uplne som skamenela. Zrazu sa zo mňa vyparili všetky pocity. Zomriem. Či chcem alebo nie. Jack je vlk. Chytí ma kedy chce. Je koniec.

JE KONIEC! Zomriem.

So sklonenou hlavou som odkráčala preč. Nesmiem to Katie povedať. Ale musím, aby bola ostražutá.

Och bože. Viem, že nie som, veriaca, ale ak si tam hore na nebi, povedz, prosím, čo mám robiť!

Ľudia, ďakujem za vaše hlasy. Hlavne to, že mám menší prodlém s písaním (škola, krúžky...), a preto by som chcela príbeh pozastaviť. Je viem, že budete čakať dlhšie, ale nezabite ma prosím.
*kikusa* :3