PÁRTY A NEPOZVANÁ NÁVŠTEVA, KTORÁ MA UNESIE

22 2 0
                                    

,,Hotovo!" zakričal Henry a všetci sme vybehli do mojej 'novej' izby.
,,Dobré..." povedala som a hodila sa na posteľ. Malá izba, útulná.

Poďakovala som mu a vrátili sme sa do kuchyne. 16:00.
,,Máme málo času na prípravu! Rýchlo k nám!" zakričala Lottie.
Všetky sme vybehli do jej a Leoninej izby.

Ja som si ľahla na posteľ a zavrela oči. Zrazu so mnou niekto začal triasť a ja som prudko otvorila oči.
,,Čo to...?"
,,Musíš sa pripraviť!" povedala Leo.

,,Ja nič nemám" zafrflala som.
,,Ja ti požičiam, poď už" stiahla ma z postele.
,,Veď hej" postavila som sa a čakala, čo mi vyberie.

Zo skrine vytiahla biele šaty pod zadok bez rukávov. Obliekla som si to a hentie dve vzadu sa vyškierali.
,,Čo je?" otočila som sa na nich.
,,Nič, ja len, že už vieme, čo s tebou ďalej" ozvala sa Lottie.
,,Pekne ťa zmaľujeme" vyškierala sa a zo šuflíka vytiehla šktuľku. Tam budú asi tie maľovátka. Super!

Posadila som sa na stoličku a Leo s Lottie oproti mne.
,,Čo so mnou teraz spravíte? Ja fakt nie som žiadny pokus"
,,Neboj, to bude fajn"

-------

Crrrrrrrrrrn.
,,Už sú tu!" vykríkla som a pozrela sa do zrkadla. Malá som modré pery, modré tiene.
Pekné...

Po polhodine som zišla dolu. Prepchávala som sa davom ľudí.
,,Katie!" zakričala Leo.
,,Nooo?"
,,Keď chceš, choď von!" zakričal Liam a postavil sa vedľa Leo. Prikývla som a vbehla do svojej novej izby. Dala som si kraťase a krátke tričko. Tieto noci bývajú naozaj teplé.

,,A teraz všetci von, nech dnu nikoho nevidím!" počula som Liamov hlas. Usmiala som sa a vybehla von. Utekala som do parku.

Tam som behala koliečka okolo plota. Potom som utekala naspäť domov. Polovica ľudí bola vnútri a polovica vonku.

Zrazu sa rozbilo okno a dnu skočil vlk. Počkať, nie... To nebol vlk. Bolo to niekoľko krát väčšie a hrozivejšie. ,,JACK!" skríkla som po ňom, lebo sa to naňho vrhlo.

Chytil ho za tričko, potom sa to rozbehlo ku mne a tiež ma to schmatlo za tričko. Neviem, ale asi som omdlela.

***

,,Jack?" šepla som.
,,Kde sme?"
,,Pamätáš, čo nám učiteľka hovorila o Gwaedovi?"
,,Hej"
,,Je to on"
,,Ako to vieš"
,,Mesačná Mačka. Cítim to"
,,Mal by som ti niečo povedať. Mám jazvu na boku"
,,Ja tiež"

Zrazu sa ozvalo praskanie konárikov. Dobre, sme v lese. Cítila som smrad a dych. Jacka som chytila za ruku a pevne ju stisla.
,,Bojím sa" priznala som sa.

Objal ma a pozerali sme si do očí. Slabo som sa usmiala. Pomaly sa približoval a potom ma pobozkal. Pocítila som silnú bolesť v boku. Odtiahla som sa.

Bola tma a nič som nevidela. Priložia som si prsty k boku a potom na ne pozrela. Krv. Začala som kričať. Ani neviem, či som kričala, alebo pišťala.
,,Ty máš teda hlasivky. Kričala si asi 30 sekúnd"

,,Mňa to kuslo"
,,Hej, mňa tiež"
,,Nezomreli sme, a to znamená, že sme nikdy nemali gény. My sme boli pokúsaní"
,,Mali by sme vypadnúť"
,,Ako"
,,Viem cestu naspäť. Viem, kde sme". Prikývla som.

,,Tvoje oči" povedal prekvapene, keď sme boli pri parku"
,,Ja viem, sú fialové, alebo biele. Podľa mesiaca"
,,Nie! Oni sú žlté"
,,Žlté? Ty ich máš tiež žlté. Ale ty si vlkolak"
,,Ako vlkolak mám oranžové"

,,Ako to je možné..." šepla som prekvapene a v tom mi trklo.
,,Vlk"
,,Čo?"
,,Vlk. Učiteľka nám povedala, že budeme vlci"
,,To znamená,..." začal a ja som prikývla.
,,To znamená, že sme stratili svoje doterajšie schopnosti"
,,Hej" prikývol.

Došli sme domov a párty už asi nebola, nikto tu nebol. Okrem Leo, Lottie, Henryho a Liama.
,,Počuješ, čo hovoria?"
,,Hej. Nestratili sme všetky schopnosti" skonštatoval.

Vošli sme dnu a všetci nás objali.
,,Kde ste boli 2 týždne?" vyštekol Liam.
,,2 týždne?" povedala som prekvapene.
,,No, sadnite si na gauč, a my vám všetko povieme"

Povedali sme im všetko, samozrejme, horko-ťažko som Jacka presviedčala, že ten bozk si máme nechať pre seba. Povedala som to iba Leo, ale však čoooo...

Išli sme spať a ako vždy, rýchlo som zaspala. Pamätám si, že som bola námesačná v podobe vlka. Keď sa my niečo sníva alebo som námesačná, viem, čo robím, ale neviem to ovládať. No a išla som von a zasa dnu a zobudila som sa ako človek.

Povedala som to všetkým a skúšala sa premeniť, no jediné, čo viem, sú oči. Viem iba zmeniť farbu. Zatiaľ...

NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIECWhere stories live. Discover now