Vystúpila som z auta. Chcela som otvoriť dvere, no otvorili sa samé. Vstúpila som dnu.
Hemžilo sa to tam ľuďmi. Veľká reštaurácia na prízemí bola vysvietená. Stoly boli čisto prestreté. Rozmýšľala som, či si pôjdem sadnúť. Z kabelky som vytiahla peňaženku. Mala som málo peňazí.
Pristúpila som k pokladni a objednala jeden lístok. Hneď vedľa pokladne boli výťahy. Stlačila som gombík a dvere sa hneď otvorili. Stlačila som gombík s názvom 156.
Vystúpila som do chodby s pustimi izbami. Hľadala som 372. Otvorila som dvere. Izba nebola moc útulná.
Vyšla som na balkón. Oprela som sa o zábradlie a pohľad mi hneď spadol na opustenú horu. Bola taká tmavá. Kolo nej však Bolo mesto. Aj za ňou.
Zobrala som ďalekohľad, ktorý visel na stene. Priloži som si oči a hľadala som horu. Okolo nej postávali strážnici. Akurát sa tam blížila jedna žena. Okamžite ju poslali späť.
Mala som šialený nápad...
Ja viem, že táto časť je kratšia, ale chcela som vás napnúť. A mimomochodom, na obrázku je tá hora. :3
YOU ARE READING
NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC
RandomKatie, normálne dievča, ktorej rodičia zomreli, keď mala 8 rokov. No keď sa o sebe dozvie pravdu, bude musieť svoje tajné schopnosti ovládať. No čo sa stane, keď sa zamiluje a bude schopná vymeniť svoj život za ten jeho.
