NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

ZOZNÁMENIE

Počula som ako niečo šuchoce v kroví. Otočila som sa. Nič. Nič nebolo počuť. Iba ticho. Zrazu sa niečo za kríkom pohlo. 'Asi sa mi to iba zdalo' pomyslela som si. Sadla som si na späť.

,,Ahoj" ozvalo sa za mnou a ja sa som sa rýchlo postavila.

Stál tam pomerne vysoký blonďák. Aj tak som si všimla ako prvé jeho výrazne tyrkysovo-modré oči. Boli také zaujímavé. Ako sa sem dostal? Nevyzeral, že by tu žil. Mal dosť slušné veci.

,,A-a-ahoj" zakoktala som sa. Druhý fakt, prečo viem, že tu nebýva. Hneď by ma vyhnal.
,,Ty tu bývaš?" vyletelo zo mňa.
,,Nie. Ty by si ctiež nechcela" povedal a usmial sa.
,,Nie? A prečo myslíš?"
,,Lebo viem"
,,Odkiaľ to vieš?"
Vzdychol si.
,,Koľko je hodín?"
,,Na otázku sa neodpovedá otázkou" podotkla som.
,,Ešte raz sa ťa spýtam. Koľko je hodín?"
Nadvihla som jedno obočie a prekrížila som si ruky cez prsia.
,,Ale keď nechceš vedieť, prečo..."
,,Nie nie. Chcem to vedieť" rýchlo som ho zastavila. Vytiahla som telefón z vreckana pozrela sa na hodinky.
,,Je... 19:48" povedala som rýchlo.
,,No takže máš ešte 12 minút, ak sa chceš nechať zožrať alebo zabiť. Ale ak chceš prežiť do konca svojho života, poď za mnou do môjho útočiska" povedal a podal mi ruku. Samozrejme, že nechcem umrieť. Tak som ho chytila a on ma ťahal za ruku.

Došli sme k tomu kríku, ktorý tak šuchotal. Takže už viem, že som sa nemýlila. Svojimi rukami roztiahol krík a hlasno zaskučal. Vliezla som dnu a on skočil za mnou dnu. Ja som ustúpila, aby mohol zavrieť poklop. Potom si sadol na mini gauč a potľapkal miesto vedľa seba.

,,Ani neviem, ako sa voláš" povedal a pozrel sa na mňa.
,,Och, prepáč. Som Katie Colinsová. Ale niektorí ma volajú Kat. A ty si...?"
,,Katie. To je nezvyčajné meno. Ako moja mŕtva mačka. Volala sa Kitty. Som Ryan Becker. A priatelia ma volajú Ray"
Mačka... mačka... mačka... to mi zahučalo v hlave ako zvon. Že by som len predsa bola napoly mačka?
,,Koľko máš rokov? Nechcem tráviť čas s nejakým starším dievča ťom" prerušil ticho Ryan. To ma trochu zarazilo. Čo tým myslel.
,,Mám 17 "
,,Ja 19"
,,A akože mne to nemá prekážať, rozprávať sa so starším. Že nie?" spýtala som sa.
,,Nie" povedal a začali sme sa smiať.

Vedľa gauča stál malý stolík s lampou a ovládačom od telky. Zobral ho do rúk a zapol telku.
,,Máš rada Simpsonovcov?"
,,Aj hej" povedala som a on prepol.

Keď skončili, prepol nejakí film Kuriér 3. Vraj novinka. A čo mňa po nejakom kuriérovi. Mňa to nezaujíma.

Po chvíli si položil svoju ruku na moju. Asi po sekunde som si ju odiahla. Cítila som ne sebe jeho sklamaný výraz. Ešte sa nepoznáme tak dlho. Jedným očkom som vrhla pohľad na ruku, za ktorú ma chytil. Skoro som nadskočila. Mala som na nej 4 krvavé pásy. Strčila som mu ju pred oči a spýtala:
,,Čo to má znamenať?!"
Moju ruku odtlačil a pozeral film ďalej. To ma vytočilo.
,,Čo to má znamenať?!" skríkla som trochu hlasnejšie, aby ma počul.
,,To je krv"
,,To ja viem. Hádam si o mne nemyslíš, že som raká krava a neviem, či to je!"
,,Ten vchodový krík má tŕne. Nabudúce si ho môžeš otvoriť sama"
Trochu som sa upokojila.

Pozrela som sa na hodinky a bolo 1:27.
,,Ja už radšej pôjdem" povedala som a postavila sa.
,,Nikam nejdeš. Nemôžeš"
,A prečo nie?"
,,Lebo tam vonku sú upíri, vlkolaci, čarodejnice..."
,,Čo?"
,,No a teraz majú také obdobie, že sú mesiac vonku. A nezájdu ani cez deň, lebo sú neviditeľný. Musíš tu ostať so mnou bývať"
Ten blbec si hádam ribí srandu. Bývať tu, a s ním? Tak to ma podržte.
,,Ale ja musím ísť domov. O necelý mesiac sa vrátia kamarátky z výletu"
,,Ale oni ťa zabijú!"
,,Ale nezabijú. Na čo by to robili. Nič som im nespravila, tak nemajú dôvod!"
,,Ty to nechápeš?! Prečo sem asi nepúšťajú ľudí?!"
,,Ale ja chcem ísť domov!" zavrčala som.
,,Nezvládneš to!"
,,Tak ty si myslíš, že som slabá, čo?!" zasyčala som.

Takže pokračovanie bude, len ešte neviem kedy. Táto časť je moc dlhá, ale mala byť ešte dlhšia. Budem musieť skracovať. Len to je ťažké, keď presne viem, o čom by to malo byť, no nakoniec to aj tak skrátim. Som trupka. Ja viem. ;)