NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

NIEKTO MI NECHCE DAŤ POKOJ A K TOMU MI PRESKOČILO

Ráno

Zobudilo ma zvonenie telefónu. Cítila som sa ako zbitý pes. Strašne ma boleli nohy z toho skákania.

Ako každé ráno som sa chcela ponaťahovať, no rukou som narazila do niečieho pleca.

Otočila som hlavu a ležal tam Jack. Počkať. JACK?!

,,Jack. Čo tu chceš?" vzbudila som ho.
,,No mala si pootvorené dvere, tak som sa šiel pozrieť, či sa ti niečo nestalo. A chcel som sa ti ospravedniť"
,,Óha. Niekomu sa uráčilo ospravedniť sa, že!" zasyčala som.

Zobrala som prvú vec, ktorú som ma po ruke. Bol to atlas sveta - kniha - a začala som ho trieskať po hlave.

,,Ty jeden arogantný sebec. Ty si myslíš, že som taká naivná a nechám sa ako ostatné, čo?" zavrčala som.
,,Okamžite vypadni z mojej izby!" vyštekla som a ukázala som prstom na dvere.

,,Nie"
,,Vypadni... z... tohto... DOMU!"

Zobrala som do ruky telefón a číslo vytočila naspäť.
,,Ahoj teta"
,,Ahoj Kat. Vieš, tu sme prenajali nejaký dom na 13 rokov. A už si dospelá. Dom je tvoj"
,,Ale teta"
,,Za pár týždňou si dospelá"
,,Budete mi chýbať. Ahoj"
,,Aj ty nám. Ahoooj"

,,Jack, čo tu robíš"
,,Tento dom nie je tvoj"
,,Od teraz áno" uškrnula som sa.
,,Ale no ták. Ona nie je moje dievča. Prosím, Kat..."
,,Nevolaj ma Kat"

Odišiel a ja som mohla ísť konečne za Leo.

Park

,,Ahoj Leo. Čo robíš v parku?"
,,Hľadala som ťa. Poďme na obed" povedala a ťahala ma za rukáv.
,,To máme aj GPS-ku v hlave?" zasmiala som sa.
,,Budeš sa ču dovať, ale áno" usmiala sa. Dosť ma to zaskočilo.

Reštaurácia

,,Takže čo si dáš" spýtala sa ma čašníčka.
,,Mäso" povedala som a ona odkráčala.

Doniesli nám jedlo. Ja som mala aj zeleninu. Divne som sa na ňu porela.
,,Len ju zjedz. Má vitamíny" povedala Leo.
,,Som mačka" zafrflala som si.

Ty hlúpa zelenina. Nebyť teba som živá.

Mám v sebe vitamíny. Len ma spapaj.

Ja sa rozprávam zo zeleninou!

No už je to tak. Mám veľa energie a keď ma zješ, nebudeš slabá.

Ja nie som slabá.

Och chúďa. Teba ešte stále trápi Jack?

Odkiaľ vieš o Jackovi?

Veď keď na teba pozerá.

Otočila som sa a rýchlo som sklopila pohľad na zeleninou. Tá zelenina má pravdu. On na mňa celú dobu pozeral. Snažila som sa ho ignorovať.

Neviem naňho prestať myslieť. Ale ja sa doňho nezamilujem. Po toľkom čase provokácie medzi nami? Ani náhodou. A on do mňa nemôže byť tiež!!! Alebo?! Ale on do mňa byť nemôže. Je predsa najkrajší chalan na škole. Môže mať hoci ktorú chce. On ani asi nevie čo je to pravá láska.

Si si istá?

Nie.

No vidíš. Možno je len predsa do teba blázon.

Ty mi fakt veľmi nepomáhaš.

Začala som ju jesť aby sa na mňa Leo nepozerala. Ani mne by nebolo príjemné pozerať sa na moju kamarátku, ako sa mračí na zeleninu.

Zacítila som pohľad Leo na niskom vedľa mňa. Sedel tam kto iný, ako Jack.
,,Ahoj" povedal a ja som iba prekrútila očami. To ma akože ide špehovať? No super.

,,Čo chceš" zamrmlala som.
,,Ospravedlnenie"
,,Ja sa ti mám ospravedlňovať?! To by si sa mal ospravedlniť mne!" skríkla som.

,,Prepáč"
,,To nestačí"
,,My nie sme spolu"
,,Už ti neuverím. NIČ" zamrmlala som.
,,To uveríš jej?"
,,Áno" zasyčala som.

,,Prečo"
,,Lebo ty si mi klamal dosť" šepla som a prižmúrila oči.
,,A čo také som ti klamal"
,,Rodičia ťa vraj vyhodili kôli niečomu, čo si vyviedol. Klamal si. Vyhodili ťa, lebo si si podľa nich vymýšľal dosť. Potom si si vymyslel niečo namiesto toho, že sa premieňaš vo vlka. Ja som ti nepovedala, že som mačka, ale aspoň som si niečo iné nevymyslela!" zhúkla som po ňom.

,,A tý tvoji mŕtvy rodičia, ha?" uškrnul sa.
,,Oni naozaj zomreli v havarovanom lietadle. A preto bývam u tety a strýka" povedala som a úsmev mu opadol.

,,Ahá. Takže ja som ten zlý, čo?"
,,Hej. Si obyčajný idiot" zasyčala som.
,,A ty si krava." A to ma zarazilo.
,,A teraz si trafil do čierneho, Jack. Už si ma nezískaš. Idiot" zavrčala som, postavila sa a rýchlym krokom šla preč.

Vyšla som von a sadla si na najbližšiu lavičku. Niekto ma objal zo zadu a ja som sa otočila. Vyskočila som na nohy a zamračila sa.

,,Že sa ešte aj môžeš ukázať" šepla som viac menej pre seba.
,,Chcel som ti iba niečo oznámiť"
,,No, spusti" vyštekla som.
,,Odstúpil som zo školy a zarábam si. Som pomocník vášho školského doktora" povedal a odišiel. Hurá. Nebude ma otravovať. A je pravda, že náš doktor má rodinný dom vedľa školy. A celé prízemie je ambulancia.

,,Katie!"
,,Áno Leo?"
,,Poďme do lesa. Dnes je spln a niečo ti poviem". Prikývla som.

Les

,,Vieš prečo na spln zavýjajú vlci?"
,,Nie"
,,Lebo ich to dráždi. Ale čo im vadí, to neviem. Potom sa menia na vlkodlakov a zavýjajú, ale vlkodlaci iba tý, čo majú nejaké gény. A na nás to vplýva inak. Proste sa zmeníme a budeme sa správať tak inak. Ake my sme kamarátky tak sa biť nebudeme" povedala a ja som ju pozorne počúvala.