NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIEC

NIEČO, ČO SA NIKDY NEMALO STAŤ

Došli sme domov. Bolo tu ticho. Vošli sme do mojej izby a Myš si sadol na posteľ.

Aspoň som mu povedla, že nemám ridičov, a že moja teta so strýkom je v Chorvátsku. A potom sme sa zabávali.

Zrazu zazvonil zvonček. Otvorila som dvere a dnu vbehla Leonie. Úplne som zabudla, že dnes mám cvičiť v lese neďaleko odtialto.

Z mojem izby vyletel Myš.
,,Fíha Katie. Nepovedala si mi, že niekoho máš" povedala s úškrnom.
,,To nie je môj frajer!" zavrčala som.

Potom sa obaja spamätali.
,,Moorová" zavrčal Jack.
,,Moor" zasyčala Leo.
,,Čo?" divne som na nich pozrela.
,,Sme súrodenci a Jacka vykopli, lebo si vymýšľal, že je vlk. A snažíme sa nevšímať si toho druhého" povedala Leo a zrak z neho nespúšťala.

,,Nehovorila si, že si Beckerová?" zasyčala som.
,,Hej, hovorila"
,,A prečo si klamala" povedala som zúfalo.
,,Lebo som nechcela, aby niekto vedel moje meno. Nás sledujú. A nevedela som, či s nimi nehráš"

,,A prečo meno Beckerová?"
,,Lebo moja teta je Beckerová. Môjho bratranca kamarát je Becker. Také obvyklé meno"

,,Ale prečo si mi klamala"
,,Mohli ma zabiť, ak by si bola s nimi" povedala a rozplaka sa. Ja som ju objala.
,,Ja viem, že nechceš zomrieť, ale kto sú tí ľudia?"
Pokrútila hlavou: ,,Ja neviem. Ale odpustíš mi?"

,,Áno" povedala som a ona hneď nehodila svoju veselú tvár.

,,Ale cvičiť ťa aj tak nemôžem. Dnešná hodina sa ruší. Mám stretko. Maj sa" povedala a odišla.

,,Ty sa doučuješ?"
,,Áno"
,,Aký predmet"
,,Mačací" povedala som a začali sme sa smiať. Naozaj nie je taký hrozný ako Leo hovorila.

O 2 týždne neskôr

Aspoň som si zvykla mu hovoriť Jack. Sedeli sme na posteli a mňa jedna vec rozosmútila. On mi povedal všetko. A ja som mu klamala. Rozplakala som sa. Nechcela som, aby ma videl plakať.

,,Čo sa ti stalo" spýtal sa.
,,To ti nemôžem povedať".
Sadol si vedľa mňa a obímol ma. Hlavu si položio na moje plece.
,,Ale môžeš". Pokrútila som hlavou.

Postavil sa na zem a mňa potiahol hore.
,,Poď za mnou" povedal a my sme vyšli z domu. Tiahol ma do lesa. Sadli sme si na padnutý kmeň. Bolo tam krásne. Malé jazierko a kríky okolo neho.

,,Aký krásny je ten spln" povedal a ja som sa zľakla. Je spln!!! Ak neujde je mŕtvy. Ja sa za splnu neviem ovládať. Och bože! V tedy nie som mačka, ale mačkolačka. Ešte horšie než vlkodlak. Akože ovládať sa viem, ale nie pri splne.

,,Uteč Jack. Inak zomrieš" povedala som.
,,Ale nie"
,,Je spln. Zomrieš. Prosím choď domov. Čo najdalej odtiaľto. Prosím"
,,Poď aj ty, lebo umrieš tiež" uškrnul sa.
,,Ja nie. Tak bež" zasmiala som sa no kričala naňho.
,,Ale ak umriem, pobozkaj ma ešte" povedal a približoval sa ku mne. Čo? On ma miluje? Nie. Nemohla som. Môže byť neskoro. Síce som ho často pozorovala ako mačkolačka a neublížila som mu.

,,Fajn. Ale rýchlo" už sme sa skoro pobozkali, no spozna stromov vybehola unedo-biela mačkolačka.
,,Leonie?!". Čo tu ona robí?!
,,Moorová?!" zavrčal JACK.
,,Uteč Jack"
,,Prečo"
,,Lebo ti môžem omylom ublížiť"
,,Ty mu neublížiš, Katie" povedala Leonie. Ani som sa nenazdala a už som bola mačkolačka.
,,Č-č-čože?" zakoktal sa Jack.

Chcel rýchlo ujsť, no zrazu v tme zmizol. Ležal na zemi a vedľa neho čierny vlk. Jack mal kúsanec v nohe.

,,Rýchlo Leonie!" skríkla som na ňu a ona sa premenila. Pribehli sme k nemu. Ja som vlka odohnala a zaniesli sme Jacka domov. Ku mne domov.

Prebudil sa a niečo si zahundral.
,,Jack" snažila som sa ho prebudiť.
,,Čo to malo znamenať!" Zahučal na nás.
,,Ja ti to vysvetlím. Najprv som si myslela, že som normálny človek. A potom mačacie schopnosti. Potom premena na mačku. Stretla som Leonie a ona mi všetko vysvetlila. Moji rodičia pracovali s ľudskými a zvieracími génmi. A do nás dali mačacie gény. Aby sme boli silné. A Leonie ma to naučila" povedala som sklamane, no vyšlo to so mňa ako vodopád.

,,Ako si mi mohla klamať. Ja som ti všetko povedal"
,,Ty to nechápeš. Hneď by si ma odsúdil. A takto som prišla o všetky moje kamarátky okrem Kimi, Claire a Jenny"
,,Už ťa nechcem nikdy vidieť!"
,,Ale Jack, ja..."
,,Vypadni. Môžešmi ublížiť"
,,Mačka nemôže ublížiť tým, ktorých má ráda" mne sa do očí nabrali slzy. On sa na mňa iba pozrel, že oľutoval, čo práve povedal.

,,Ja som ťa mala rada" povedala som a rozplaka sa.
,,Nie Katie. Neplač. Ja som to tak nemyslel" povedal a chcel ma objať, no bol pomalší.
,,Ja pôjdem, aby som ťa neotravovala. A dom si nechaj!" zavrčala som a ušla. Chcel ma dobehnúť, no ja s Leonie sme už utekali do lesa v mačacej podobe.

Znova tam bol čierny vlk. V lese. Zavrčala som naňho.
,,Philip vypadni!" zasyčala Leonie.
,,Kto je to?" spýtala som sa.
,,Jeden vlk. Ale pravý" povedala a zavrčala naňho. Tak inak. Tak divne. Zakňučal a odbehol.
,,A už sa nevráti" povedala a zasmiala sa.

,,Ako nás vlastne počujú ľudia" spýtala som sa.
,,Vrčaním, syčaním a mňaukaním"
,,Aha"
,,Budeme bývať spolu" povedala a ja som šla za ňou.