MÁM GÉNY, ALEBO SOM POTOMOK GWAEDA?

19 2 0
                                    

U mňa takéto skoré príhovory nie sú, ale tento je dôležitý. Siedmy odsek je veľmi dlhý monológ, ale prečítajte si ho prosím! Inak by ste nepochopili pokračovanie. 

O týždeň neskôr, piatok:

,,Ešte deň a žiadna škola!" výskala radosťou Lottie celú cestu do školy. Vzadu som sedela s Leonie a Jackom, v predu sedel Henry a Lottie a Liam na streche. Tak veľmi mi pílil uši tým, ako sa chce voziť na streche auta, tak som ho tam priviazala. Nech ma zábavu.

Oprela som si hlavu o Jackovo plece a zavrela oči. On si oprel svoju hlavu o tú moju. Aj cez zavreté oči som videla Leo, ako sa usmieva. Samozreme, na nás.

Henry zastavil na parkovisku a všetci vystúpili. Liama som odviazala zo strechy. Vošli sme do školy a rozdelili sa. Ja, Leo a Jack sme išli doprava a ostatný rovno.

Zo skrinky som si vybrala zveroupíriny a mierila do učebne. Sadla som si na miesto. Do učebne akurát kráčal Jack a za ním Leo. Jack sa rozbehol na lavicu vedľa mňa.

Leo nechápavo hľadela. Ak som nehovorila, lavice nám vymenili a každý musí sedieť sám. Problém bol ten, že jediné voľné miesto bolo za mnou. Sadla si tam a pohľadom prepaľovala Jacka. Ten sa len nevinne škrnul.

Zazvonilo a do triedy vošla profesorka. Vlastne Eveyn.
,,Dnes pani profesorka Alex Snakeová chýba a preto vám suplujem ja. Aby sme si spravili zaujímavejšiu hodinu, spojíme si dejupíriny a zveroupíriny. Poviem vám legendu o jednom "zvierati". Váš riaditeľ ma poprosil, aby som vám odkázala, že sa po tejto hodine máte ísť do upírskej miestnosti" povedala a pustila sa do ďalšieho rozprávania. 

,,Takže, bol jeden chlapec, ktorý miloval zvieratá. Žil s nimi, a napadlo ho, či ich môže nahnevať. Tak ich rozzúril a oni ho dohrýzli a doškrabali. Každý si myslel, že umrel. V deň pohrebu zrazu zmyzol. Mŕtvy, ako všetci hovorili. Po 3 rokoch sa začali diať divné veci. Nadprirodzené. Niektorí ľudia sa divne chovali. Menili sa. Na vlkolakov, upírov, mačkodlačky, a iné. Po čase ho našli v podobe krvilačného vlkolaka. Koho kusol, ten sa premenil. No nie hocijako. Každý sa menil na toho, koho chcel. Prezývali ho Gwaed. Potom sa niektorí ľudia začali živiť tým, že nadprirodzeným odoberali ich gény. Potom tie gény dávali iným ľuďom. Tí sa menili na bytosti, ktorých gény majú. Všetci upíri majú gény, a preto keď kusnú človeka, nepremení sa. Môžu premieňať iba tí, ktorý boli pokúsaní. Žiadny upír nebol uhryznutý, tak tiež ani žiadna iná bytosť. Vždy najprv niekoho kusol do boku a potom mu spravil cez kúsnec škrabanec. Kusnutie sa zahojilo, ale po škriabaní tam ostala iba jazva. Preto jazva má tvar škrabanca. Každý, kto takúto jazvu má, bol pokúsaný. Ešte žije. Má niekoľko 1000 rokov. Nedá sa zabiť, ale dávajte si pozor. Keď niekoho pohryzie, a nevie o tom, že má gény, veď, kto nechce mať veľa nadprirodzených, keď on sám je ich kráľ, zomrú. Keď uhryzne niekoho, o kom vie alebo aj nevie, že ho už pohrýzol, premení sa na vlka. Navždy. Môže sa premeniť síce naspäť na človeka, no nič viac ako vlk nebude. Tieto prípady sú veľmi vzácne, ale aj tak sa držte ďalej. Ak ho uvidíte, ako hrozne vyzerá, budete mávať nočné mory" dokončila svoj monológ, ktorý má veľmi zaujal.

Ja mám takú jazvu na boku! prebehlo mi hlavou. Žeby som bola pokúsaná? Nemám gény?! Musím ísť poobede za profesorkou. Alebo si to radšej nechám pre seba? Ja fakt neviem.

Hrozne sa bojím. Čo ak som nebezpečná? Čo ak budem zabíjať? Nepoviem to nikomu. Ani Leo nie. Nesmiem!

Zazvonilo na koniec hodiny a všetci sa presunuli do upírskej miestnosti. Ešte chvíľu bolo počuť suškanie, keď tam vošiel riaditeľ.

,,Takže, kvôli problémom musíme skrátiť školský rok aj starším študentom, preto je toto váš posledný školský deň v tomto školskom roku. Ale..." nestihol dopovedať, lebo sa ozval krik študentov.

,,Ticho!" vykríkol a všetci stíchli.
,,Máme novú spolužiačku, , a preto vás prosím, prímite ju medzi seba" vykríkol.

Odišiel a mikrofón tam nechal. Všetci sa rýchlo začali cpať pomedzi sedadlá. Jack a Henry pribehli k mikrofónu a obaja naraz zakričali: ,,Dnes u nás o šiestej!".

To akože párty? What? To ma chcú vyhnať na ulicu alebo čo? Ako mne to nevadí, ale čo Mort?

Vyšli sme zo školy a ja som sa rozbehla za trojicou. Buchla som po hlave Henryho a zároveň Jacka.

,,Šibe vám? Načisto vám preskočilo? Párty? Ste vy vôbec normálny? Chcete ma s Mortom vyhnať na ulicu?" zavrčala som.
,,Ty neprídeš?" spýtal sa prekvapene Henry.
,,Prídeš? Vážne? Ja tam bývam s vami!"

Obaja sa odmlčali.
,,Spravím čokoľvek, len neodchádzaj"
,,Fajn. Chcem, aby si vypratal tu starú izbu. Rada spím sama. A ešte dnes"
,,Ale to nestihnem pripraviť párty!"
,,Tak... dobre sa zabavte"
,,Ježiši, tak fajn. Spravím ti tu izbu" povedal otrávene.

,,Dobrý chlapec" pobúchala som ho po pleci s úškrnom a vrátila sa do mojej skupinky.




Ahojteeeeeeee!

Vítam vás pri novej kapitole! Keďže som nepridala novú celkom dlho, dávam rovno dve!!! :D

*kikusa* :3

NIE KAŽDÁ LÁSKA MÁ ŠŤASTNÝ KONIECWhere stories live. Discover now