Something // bts // Oneshots

Sweet game - VMin

"Jiminnie, neviem to otvoriť." zakričal blonďavý chlapec zo svojej izby. V ruke držal malú skrinku, v ktorej si schovával svoje doplnky k oblečeniu. Sedel v strede izby, s nohami vystretými pred seba a oči valil na skrinku v jeho rukách."Jimin?" ozval sa znova, pretože mu nikto neodpovedal. Pomaly vstal, skrinku položil na posteľ a otvoril dvere. "Halo, Jimin." zavolal. Mal trochu strach, pretože ešte pred malou chvíľou tu Jimin bol s ním a teraz tu nie je nikto. Cítil, ako mu srdce tlčie trochu rýchlejšie. Vyšiel z izby, dvere nechal pootvorené."To nie je zábava." zakričal na celý dorm. Nikto sa neozval späť.
Všetci členovia sa niekde vybrali, on sám nevedel kde a jediný Jimin s nim ostal doma, pretože si plánovali, čo budú robiť spolu. Ale už keď vyšiel Tae zo sprchy, tak sa mu zdalo, že je v dorme akosi ticho, ale nevenoval tomu veľkú pozornosť, pretože Jimin vedel byť vážne tichý, keď chcel."Viem, že tu si." zakričal už nahnevaný Tae, pretože nemal rád, keď si z neho Min robil posmešky.Vošiel do obývačky, potom do kuchyne a do kúpeľne. Hneď na to do každej izby všetkých členov a zastavil sa pred tou Jiminovou. Ak tam nebudeš, tak ma porazí a zabijem ťa, pomyslel si Tae a rozvalil dvere. Nikto tam nebol.No namiesto toho, aby skolaboval, tak zazrel na posteli obálku a pri nej červenú ružu. Podišiel k nej, vzal ju do ruky a hneď na to zdvihol obálku. Bol trochu zmätený. Otočil ju a na nej bolo napísané- For my Love.Kto mu to dal?! prebehlo Taemu hlavou a cítil, ako ho zasahuje smútok a hnev. Rozorval obálku a začal čítať, aj keď mal strach z toho, čo tam uvidí. Prvé slová ho trochu zaskočili.Vedel som, že si budeš myslieť, že to mám ja od niekoho iného, ale nie.
Táto obálka je pre teba, inač by som tam nenapísal to čo som napísal a nenechal by som to len tak ležať na posteli.Taemu odľahlo a musel sa pousmiať, aj keď stále nevedel o čo ide. Na chvíľu dvihol pohľad a poobzeral si izbu, či tam niekde na neho nehľadí Jimin. Nebol tam. Vzal ružu, privoňal k nej a pomaly ju zaniesol do kuchyne, kde ju vložil do pohára s vodou. Potom vplával späť do Jiminovej izby. Ponoril sa späť do listu.Vysvetlím ti, o čo ide.
Je to taká... hra, dobre?
Teraz pôjdeš von, nezáleží na tom, čo tam bude, iba tam proste choď. Vezmi si so sebou mobil (ale nevolaj mi!), ale to ti asi nemusím hovoriť, pretože by si si ho určite vzal.
Nebuď zmätený, len rob, čo je tu napísané. A neboj sa, ver mi, tak ako vždy, ju?
Tak zatiaľ sa maj, TaeTae, mám ťa rád.
(P.S.: Kedy sa naučíš otvárať tú skrinku? .. Otvorím ti ju potom.)Tae Jiminovi veril a tak vybehol z izby, počas čoho si šúchal hlavu, aby si z vlasov vytriasol aspoň trochu kvapiek vody. Čo to zas vymýšľa? napadlo mu a musel prekrútiť očami. Zo skrine si narýchlo vzal nejaké čierne nohavice, biele tričko a k tomu koženku. Zo stolíka vzal mobil, strčil so ho do vrecka a naposledy ešte pozrel do zrkadla. Keď vbehol do predsiene, nazul na seba nejaké čiernobiele tenisky, na pohľad typoval, že patria Jiminovi.Rýchlo vybehol von, zamkol a kľúče si hodil do vrecka z koženky. Keď sa obrátil, uvidel pred ich domom stáť čierne auto. ,,Čo to sakra..?" opýtal sa potichu sám seba a potom zbadal, ako z auta vychádza akýsi zarastený muž s čiernymi okuliarmi na očiach a v rukách drží obálku.Keď sa k blonďavému chlapcovi muž priblížil, trochu cúvol a muž zastavil. Natiahol k Taemu ruku s obálkou. Tae obálku vzal a prečítal si na nej- Don't worry, Love.To ho donútilo pousmiať sa a ihneď obálku otvoril. Začítal sa do toho mála slov, ktoré tam boli napísané.TaeTae, nemaj strach, ten chlapík je vskutku dobrý človek.
Len mu nepovedz niečo, čo by ho mohlo uraziť, dobre? Keby ti niečo urobil, vinil by som sa za to.
Samozrejme ťa poznám a viem, že do toho auta nasadneš a veľmi ťa o to prosím, hm?
Neboj sa, nedopustil by som, aby ti niekto niečo urobil.
Tak pekne pokračuj.Taemu sa tie slova zdali trochu zvláštne, ale rukopis bol Jiminov a tak len vzdychol a pozrel na muža pred ním, ktorý sa trochu pousmial a podišiel k dverám, ktoré následne otvoril a ukázal chlapcovi, aby nastúpil. Tae vo svojom vnútri cítil, že sa chvie. Nemohol si byť istý, či to nie je náhodou všetko falošné. Nakoniec ale rozhodol, že sa bude riadiť listom.
Nastúpil do auta.Prechádzali cez ulicu, kde mali dorm. Ľudí bolo vonku dosť. Deti sa hrali, rodičia popíjali kávu alebo čaj na záhrade, zamilovaní sa spolu prechádzali a jedna mačka sa hrala s vlastným chvostom, nad čím sa Tae usmial.Muž zrazu zapol rádio a v ňom sa ozvalo zachrapčanie a potom Teamu veľmi známy a toľko milovaný hlas.Taeíku, ahoj.Tak, táto hra sa zakladá na tom, aby si vôbec nezistil, o čo sa jedná.
Takže... dúfam že ti nevadí, že budeš používať aj svoje nohy, prechádza nikdy nie je na škodu, že?Z hlasu bolo počuť, že sa Jimin usmieva.Teda, o pár ulíc vystúpiš v centre, kde uvidíš malého muža..Myslíš tým seba? napadlo Taeho a musel sa pousmiať.A nemyslím tým seba..Pre blonďavého chlapca bolo až divné, ako dobre ho Jiminnie pozná.Tak... musíš k tomu mužovi prísť a on už bude vedieť, čo robiť, dobre?Tak sa drž, Taehyungie, hm...V nahrávke bol počuť náznak bozku a potom bolo ticho a auto znova zaplavila hudba z rádia. Tae sa pomrvil a pozrel von oknom. Nevnímal príliš svoje okolie, až kým auto nezastavilo a muž sa otočil k chlapcovi.
"Mám Vám povedať, že ten muž je niekedy veľmi divný, takže sa nemáte príliš hnevať, keď bude hovoriť z cesty." povedal mu muž. Tae prikývol a hneď na to muž z auta vyšiel, obišiel ho a otvoril dvere. Tae poďakoval a poobzeral sa dookola. Na druhej strane cesty stál veľmi malý muž v tradičnom kórejskom oblečení a čakal na neho. Tae sa chytil za lem koženej bundy a na prechode si počkal na zelenú s ďalším množstvom ľudí.Poponáhľal sa k mužíškovi a keď bol už pri ňom, zohol sa k slušnému pozdravu. Muž mu pozdrav opätoval."Teba bolieť chrbát?" opýtal sa muž a ukázal rukou na dvere za jeho chrbtom. Tae sa na neho zvláštne pozrel a odpovedal: "Vlastne, ani nie." Mužík ho vzal okolo zápästia a dotlačil ho do tmavého priestoru za dverami. Tae vdýchol vôňu citrusov a škorice. Bolo to tam tajomné.
"Vy ľahnúť." Povedal muž a ukázal na mäkké lôžko pred Taem.
Chlapec sa už chystal ľahnúť si tak ako bol."Nie oblečený." zvýskol neprirodzene ženským hlasom mužík a s dychtivým "ayay ayayaay" sa prišuchtal za nejaký záves a zmizol za ním. Tae za ním chvíľu hľadel, no potom si pomaly stiahol zo seba oblečenie, okrem boxeriek a ľahol si na chrbát."Brucho." Ozval sa zrazu hlas a Tae ihneď pochopil, o čo sa jedná. Pretočil sa na brucho a zrazu mu na chrbát dopadli mazľavé ruky.
"Vy mať krásnu pleť." povedal muž. Taemu to prišlo trochu trápne a divné, ale nič nehovoril. Mlčal. "Ja mať rád chlapcov s jemnou kožou." hovoril ďalej. Tae vydýchol, keď mu mužíček začal masírovať chrbát. Síce mu prišli slová starčeka dosť divné, masáž bola úžasná.
Strávil tam tak trištvrte hodiny, pričom mu mužík povedal ešte pár poznámok ako "Lopatky byť veľmi zvláštna a krásna vec. Vy mať pekné lopatky." alebo "Vy vydychovať tak príjemne.". Ale práca malého muža bola tak dobre vykonaná, že sa Tae cítil ako znovuzrodený a ešte k tomu pekne voňal po rôznych bylinkových masážnych olejčekoch.Keď bol Tae oblečený, starček si od neho nepýtal vôbec nič, čo bolo pre chlapca trochu zvláštne, ale bol za to rád. A kým odišiel, do rúk mu starček vložil ďalšiu obálku.
,,Vy obaja mať krásnu pokožku." zašepkal chlapcovi a zmizol za závesom.Tae bol prekvapený zo všetkého, čo mu muž povedal, ale iba chvíľu, kým neotvoril obálku a nezačal sa sústrediť na to, čo bolo v nej napísané.Úžasná masáž, že? Keď som tu bol po prvé, zdalo sa mi, že je ten muž neuveriteľný úchyl, ale potom som si zvykol a uvedomil som si, že vlastne to nie je také otravné.
No nič. Teraz sa poobzeraj.Tae zdvihol hlavu od listu a obzrel sa. Uvidel autá, ľudí, prechádzajúcich cez cestu a malý koč. Naklonil hlavu doprava a potom čítal ďalej.Vidíš ten malý koč s tým bielym koňom a mužom vpredu?
Tak tam choď. Bude sa ti to páčiť. Vozenie v koči je úžasné.Blonďavý chlapec sa pobral ku koču, ktorý nebol až tak ďaleko od miesta, kde stál. Keď sa k nemu dostal, kočiš na neho hodil sladký úsmev a kývol na neho, aby si sadol dozadu. Zrazu z koča vystúpil ďalší chudý chlap, aby pomohol Taemu sadnúť si.
Keď si Taehyung sadol, pousmial sa, ako príjemne sa mu sedelo. Koč sa nepohol a chudý muž, ktorý mu pomáhal nastúpiť, niekde zmizol. Tae bol trochu nervózny. Počul tiché prešľapovanie koňa a kopu áut.
Zrazu sa do koča nahrnul muž, ktorý v rukách držal kopu krabičiek s jedlom. Opekané rezance, opekaná ryba, veľa zeleniny, šaláty, kura na mandarinkách, ovocie, opekané zemiaky, syry a všeličo iné a k tomu fľašu vína, ročník 98. Tae nad tým všetkým vydýchol.Všetko mu to muž naukladal vedľa na malý stolček pod okienkom, ktoré bolo zatiahnuté fialovým závesom. Vlastne všetko tam bolo fialovo, bielo čierne a veľmi luxusné. Navonok sa ten koč mohol zdať malý, ale vo vnútri bol vcelku priestorný.
Muž sa ešte na chvíľu vytratil a keď sa vrátil, znova mal plné ruky, teraz nie od jedla, ale držal v nich kopu tašiek, v ktorých sa nachádzali veci od oblečenia cez doplnky po topánky. Posledné, čo mu chudý muž podal, bol veľký biely plyšový zajačik, ktorý mal na brušku napísané "I for you" a pod nápisom bolo ešte menšími písmenkami napísané "by Jimin".Tae sa sladko usmial, bol z toho očarený. Pozrel na muža a keď sa kočiar pohol, bol trochu prekvapený, že chudý mladík nejde s nimi, no keď sa poobzeral po vnútri koča, hneď pochopil prečo nešiel s nimi. Veď by si nemal kde sadnúť.
Tae sa celý čas usmieval.Zapípal mu mobil. Natiahol sa k vrecku, kde ho mal odložený a otvoril ho. Prišla mu správa od Jimina, v ktorej bolo napísané:Prijaté 13:06:56, od Jiminnie ;*Ahoj Láska,
Tak čo, máš radosť? Všetko som to vyberal osobne. ᴧ_ᴧ
Dúfam, že už nemáš strach... No, to jedlo som nakúpil hlavne aby sme si ho potom dali spolu, ale môžeš si dať koľko chceš, ak si hladný. :3
A tiež dúfam, že máš radšej zlatú než striebornú.
Tak zatiaľ ahoj :*Zrazu koč zastavil a Tae započul spev. Pomaly pozrel von z koča a hneď pred vchodom stálo asi pätnásť ľudí a hrali melódiu, ktorú Tae miloval. Blonďavý chlapec vystúpil, plyšového zajačika držal stále v náručí a mobil mal v ruke. Keď koč odišiel, Tae sa otočil a ihneď pred zbadal skupinu ľudí, ktorí začali tancovať a hudba zaznela hlasnejšie.
Keď sa Tae poobzeral, všade to žiarilo slnkom, všetko bolo veselé. Ľudia sa usmievali. Zrazu ho zozadu vzali dvaja mladíkovia na ruky a ďalší mu na hlavu položil malú korunu, ktorá Taemu sedela presne. Vzali ho k veľkému kreslu, na ktoré ho posadili a nejaký muž v obleku mu doniesol ružovú obálku, na ktorej bol nápis- I am here for you forever. Tae obálku otvoril a uprelo sa na neho asi dvesto pohľadov. Ľudia sa tam za ten čas nazbierali, ani nevedel ako. Ah hudba hrala na celé okolie a do vzduchu sa vznášala kopa farebných papierikov a balónov. Pripadalo mu to ako taká veľká oslava. Položil zajačika vedľa seba a čítal.Skoro bude koniec hry. Nebolo to tak hrozné, všakže?
Oh, nebolo toho tak veľa, počkaj ešte pár momentov, prosím.Iba tieto dve vety.Tae sa poobzeral. Zrazu sa do vzduchu zniesol ohňostroj z oboch strán budov. Tae pozrel dohora a z neba sa začala znášať trblietavé vločky a keď sa chlapec pozrel znova dopredu, ku kreslu v strede malého námestia plného ľudí, doniesli štyria muži stôl plný jedla, ktoré krásne rozvoniavalo.Na stole bola cedulka "Nie že to zješ sám :*"Tae sa usmial a zrazu sa rozozvučala ešte hlasnejšia hudba a ľudia sa rozostúpili. Ďalej od Taeho zastavila limuzína, z ktorej pomaly vystúpil Jimin v čiernom obleku, na perách jemný úsmev a celý čas mal pohľad uprený na Taehyunga, ktorému sa trblietali oči láskou a ústa mal rozšírené do obrovského úsmevu.Jimin prešiel okolo ľudí a zastavil sa pred Taehyungom a nastavil k nemu ruku, pričom sa jemne uklonil. Tae ho za ruku vzal, postavil sa a do druhej ruky chytil plyšového zajačika. Jimin sa pousmial. "Zajačika tu môžeš nechať." Povedal a tak ho Tae posadil späť na kreslo. Jimin ho zaviedol pred limuzínu, ktorá odišla a naskytol sa im pohľad na ľudí, ktorí hrali na hudobné nástroje.
Jimin sa usmieval.Za ruku ho ťahal medzi ľudí a zaviedol ho do uličky, kde sa to hemžilo obchodníkmi. Lúče slnka sa dostali všade a preto to všetko vyzeralo tak mierumilovne a spokojne."Vyber mobil a odomkni ho." povedal Jimin a pozrel na Taeho. Blonďavý chlapec na neho najskôr nechápavo pozrel a potom urobil, čo mu Min povedal. Na obrazovke sa mu objavila divná aplikácia, pri ktorej bolo len jedno tlačidlo. Tae ho stlačil a nič sa nedialo.
Znova nechápavo pozrel na Jimina a ten ho len potiahol dopredu.Zrazu sa z jedného obchodu vyvalil postarší pán a vtiahol Taeho do obchodu spolu s Jiminom. Zatiaľ čo Min ostal opretý pri dverách, muž si vzal blondiaka do parády. Vyzliekol mu koženku a začal si merať jeho veľkosti."Biela, čierna, šedá?" hodil na Jimina spýtavý pohľad muž. "Tae, vyber si farbu obleku." Povedal tmavovlasý chlapec. Tae bol z toho úplne mimo a tak povedal iba šedá a bol ticho. Keď si ho muž domeral, odbehol niekde a potom, keď sa vrátil, podišiel ešte k Taehyungovi a podal mu akúsi kartičku s nápisom "50% zľava pre rodinu a priateľov". Tae nechápal ešte viac.,,Nerobte si starosti, aj keď ste tu prvýkrát." Povedal muž, nadšene sa usmial. "Je to už vybavené. Treba mi potom iba zavolať a ja to hotové donesiem k vám domov." dokončil a hodil očkom po Jiminovi, ktorý sa usmial. "Tak poď." potiahol blondiaka za ruku Jimin a spolu vyšli von."Nepýtaj sa." zabásnil Jimin a potmehúdsky sa usmial. Tae bol potichu, bol prekvapený. Zrazu z ďalšieho obchodu vybehla obchodníčka. ,,Dobrý deň, Taehyung. Niečo pre vás mám." zvýskla nadšene a potiahla ho do svojho obchodu. Voňalo to tam.
Pani mu podávala škatuľku. "To je pre Vás." povedala, naširoko sa usmiala a pozrela na spokojne vyzerajúceho Jimina. "Ď-ďakujem." odpovedal, vzal škatuľku a hlboko sa uklonil. "To nič, môžete prísť kedykoľvek." povedala milo a hľadela na blondiačika, ktorý škatuľku otvoril a vytiahol z nej neskutočne drahú voňavku. Vyvalil na ňu oči a hneď na to pozrel na pani.
"Žiadne starosti, nemusíte nič platiť." preniesla a stále sa pri tom usmievala.Tae bol z toho úplne mimo, skoro zabúdal ďakovať a na všetkých hľadel, akoby práve spadli z neba. Jimin ho potiahol von a prešli pár krokov, keď ich zastavili dve mladé dievčatá.
"Zdravíme." Povedali obe naraz a uklonili sa. Tae pozrel na Jimina, ktorý sa tiež uklonil a tak ho blondiak nasledoval."Poďte za nami prosím." zvolala jedna z dvojice a pobrala sa dovnútra. Druhá vošla až za chlapcami. Do nosa im udrela vôňa čokolády a mäty. "Máme tu darček." Vysvetlila tá, ktorá vošla posledná a podišla k pultu, na ktorom bol obrovský darčekový kôš plný čokolády, praliniek, tyčiniek, cukríkových srdiečok a všemožných sladkých vecí, ktoré preukazovali lásku. Jedna mu košík podala a Tae si ho vzal do rúk.Pri pohľade na sladkosti sa olizol a pozrel na Jimina, ktorý sa tváril spokojne a vo vnútri bol neuveriteľne šťastní, presne ako Taehyung. Jimin sa potešene pousmial. Vzal blondiačika za ruku. Ten si nemal kde tie veci dávať, ale nakoniec košík vzal do voľnej ruky a krabičku s voňavkou vzal Min.,,A záver.." zašepkal si sám pre seba Jimin a jemne sa usmieval. Dnes ti Tae ukážem, ako veľa pre mňa znamenáš, pomyslel si tmavovlasý chlapec a kútikom oka pozrel na Taeho, ktorý hľadel na zem a usmieval sa.
Došli na malý "námestie". Jimin pustil blonďavého chlapca, ktorý ostal stáť a hľadel na tmavovláska, ktorý sa od neho vzdialil. "Č-čo..?" začudoval sa potichu Tae a zrazu nadskočil, keď sa Jimin otočil a spolu s níma za tmavovlasým chlapcom vytriskli trblietavé prúdi vody, ktoré začali meniť farbu. Zrazu z okolitých uličiek začali vylietať holuby. Bolo ich tak neuveriteľne veľa, možno aj desaťtisíc.
Taemu to prišlo všetko tak zázračné a okúzľujúce, nevedel, čo má povedať.Jimin tam stál, usmieval sa od ucha k uchu a za ním sa odohrávala scenéria ako z filmu. Pomaly sa z uličiek začali vynárať ľudia, voda za Jiminovým chrbtom stále striekala a holuby poletovali na oblohe a z ulíc. Niektoré pristáli pri Jiminovi, takže vyzeral ako holubí muž, nad čím sa blondiak roztomilo usmial.
Jimin na neho kývol hlavou, aby k nemu prišiel.
Tae sa nesmelo pohol a podišiel k nemu úplne blízko. Jimin od neho vzal košík, položil ho na zem a vzal blondiačika za ruky, ktorý sa začervenal, keď na nich pozeralo toľko ľudí. Sklopil pohľad, no Jimin ho vzal za bradu a dvihol jeho tvár k sebe, aby mu hľadel do očí.,,Vieš, všetko toto, dalo mi to toľko práce." začal Jimin a Tae sa začervenal ešte viac. "Ale neurobil by som to, keby som to nerobil pre niekoho, koho milujem." Povedal trochu tichšie.
"Tiež ťa milujem." Odpovedal blondiak.
Jimin sa zasmial. "Ja viem." odpovedal a pozrel za Taeho rameno. "Chcem ti len povedať, že si pre mňa najvzácnejší človek na svete a teraz krásne voniaš po bylinkách, čokoláde a po láske, ktorú zo seba vyžaruješ." Ľudia sa prizerali, počuli čo Jimin rozprával, pretože to prednášal nahlas."Si pre mňa viac ako Vesmír, veríš mi?" bola to rečnícka otázka, lebo hneď na to pokračoval. "S Vesmírom žijem celý život. A tak Kim Tae Hyung.." na chvíľu stíchol.
Teamu búšilo srdce, poobzeral sa po ľuďoch, ktorí ich so zatajeným dychom a s úsmevom na perách, sledovali. Nahnali sa mu slzy do očí, keď pozrel na dokonalého Jimina, ktorý si pomaly kľakol a stále držal Taeho za jednu ruku a v druhej držal zlatý prsteň.,,Vezmeš si ma?"