Something // bts // Oneshots

Sleeping love - VMin

  ,,Hej, Jimin, tak kde je tá káva? Lebo stratím nervy." zakričal na mňa NamJoon z vedľajšej miestnosti, zatiaľ čo ukladal veci na svoje miesto. Vždy, keď je Tae námesačný, tak to takto dopadne. Celý dorm je hore nohami, akoby v spánku nemal nič iné na práci, než len loziť po rôznych izbách a všetko tam rozhadzovať, premiestňovať a ničiť.
,,Už sa nesie." odpovedal som mu, vzal som do ruky šálku horúceho nápoja a doniesol som mu ho. ,,Kde ti to položím?" opýtal som sa a porozhliadal som sa po miestnosti, kde bolo všetko úplne inde, než keď sme išli večer spať. Vzdychol som a pretočil som oči k stropu.
,,Tam, prosím." povedal Joon a ukázal prstom k malému stolíku v rohu.
,,Okej." Podišiel som k určenému miestu, šálku som tam položil a pomaly som odplával z miestnosti. Vydýchol som si a pretrel som si tvár rukami. Trvalo to už dlhší čas, že sa Tae v noci proste postavil z postele a vytratil sa z izby. Všetci sme sa na to vždy zobudili, ako trieskal vecami, odhadzoval ich z miesta, presúval nábytok, rozbíjal poháre alebo nám menil oblečenie, čo na tom bolo najdivnejšie.
Včera večer som si na stoličku prichystal šedé tričko, ktoré som si v skrini nechcel dokrčiť, a keď som sa prebudil na jeho vyčíňanie, nebolo tam a našiel som ho u Jina v strede izby.
Vždy pootváral všetky dvere do každej miestnosti, niekedy dokonca otváral okná a sem-tam si na konci námesačnosti ľahol k niekomu do postele. To by nikomu nevadilo, keby sa Tae nerozťahoval.
,,Jiminnie." Ozval sa tichý hlas za mnou. Keď som sa otočil, zbadal som pred sebou stáť ospalého Taeho, ako si pretieral rukou jedno oko a druhou sa držal za lem trička. Bol unavený. Zatváril som sa tak trochu zvláštne a milo som sa usmial.
Vedel som, že to všetko nie je jeho chyba, aj keď NamJoon bol z toho všetkého celý na nervy. Hoseok a Yoongi to vôbec neriešili, aj keď na nich bolo vidieť, že sú vážne unavení. Jin bol háklivý na neporiadok, ale nikdy sa kvôli tomu na Taeho nehneval. A Kookie, ten bol asi jediný, ktorý si vždy spal ďalej.
,,Znova?" opýtal sa ma ospalý Tae, keď započul Joonov nervózny hlas, ktorý naznačoval, že mu znova niečo spadlo. Prikývol som. Podišiel som k nemu a prehodil som mu ruku okolo pliec. Pohladil som ho po líci, zatiaľ čo si naširoko zívol.
,,To je v poriadku, s NamJoonom to vybavím." povedal som mu, povzbudivo som sa usmial a odstúpil som od neho. ,,Tak sa choď vyspať o trochu viac." navrhol som a sledoval som ho, ako sa milo usmial, otočil sa a pobehol späť do izby.
Bol ako veľké dieťa.
---
,,Čo keby si sa presťahoval do mojej izby." navrhol Kookie NamJoonovi, keď sme sa všetci presunuli k raňajkám, ktoré pripravil Jin, zatiaľ čo sme všetci upratovali a Tae spal.
Na Yoongim bola vidieť únava a vyčerpanie, spal iba štyri hodiny, čo je pre neho málo. Hoseok sa opieral o ruku a spal, z úst mu tiekla malá slinka, čo bolo vskutku zlaté. Jin iba sedel a počúval. NamJoon diskutoval so mnou a Kookiem to s Taehyungom a ako to vyriešiť.
,,A čo to pomôže?" opýtal sa Joon a pretočil očami.
,,Netuším, čo vyvoláva námesačnosť." povedal som zrazu a tému o zmene Namjoonovej izby som ignoroval. Podoprel som si hlavu rukou a zahľadel som sa niekde za Yoongiho rameno.
,,Môžeš to mať vrodené." povedal Joon.
,,Viem, ale ... ale on to vrodené nemá." zaprotestoval som trochu hlasnejšie, než by som chcel. Zrazu sa rozvalili dvere od Taeho izby a do kuchyne napochodoval Tae s červenými očami. Vyzeralo to, akoby mal rozospaté oči, ale pritom uslzené a napuchnuté. Upreli sme k nemu zrak, okrem Yoongiho a Hoseoka, ktorý už spal na stole a slabo oddychoval.
Tae sa zarazil.
,,Dobré ráno, už si sa vyspal?" ozval som sa ihneď, keď bolo ticho dlhšie, než bývalo obyčajne. Postavil som sa od stola a podišiel som k Taemu. ,,Poď." preniesol som a potiahol som ho za ruku späť do jeho izby. Sadol si na posteľ, no hneď na to sa tvárou zvalil do vankúša a vydýchol.
,,Nemôžem za to." povedal tlmeným hlasom a ja som k nemu od dverí premiestnil zrak. Potom nadvihol hlavu a pozrel na mňa.
,,Rád by som, keby sa kvôli tomu na mňa Namjoon nehneval." vydýchol ešte a ja som sa len pousmial. Podišiel som k jeho posteli a naklonil som hlavu nabok.
,,Ja viem, Tae."
Stál som tam a on ležal na posteli. Bolo ticho, viem, že sme obaja premýšľali. ,,Yoongi-hyung a Hoseok-hyung na tom vyzerajú zle. NamJoon je nervózny, Jin príliš tichý a jediný Kookie vyzerá, že je všetko v poriadku." rozrozprával sa Tae a ja som si prisadol k nemu na posteľ.
,,A ty, Tae? Ako sa vlastne cítiš ty?" opýtal som sa opatrne, pretože ma to zaujímalo. Nikto sa ho už dlhú dobu nepýtal. Pre nás všetkých bola námesačnosť zvláštny stav, ani sme nevedeli, či si vôbec pamätá to, čo urobil. Netušili sme ani kvôli čomu sa to u neho začalo prejavovať.
,,To nie je podstatné." vzdychol a otočil sa ku mne chrbtom a natlačil sa na stenu.
,,Ale je. Tae. Je to veľmi podstatné. Chcem to vedieť." povedal som mu a ruky som si vložil medzi kolená, no hneď na to som jednu presunul na Taeho bok.
,,Povedz mi to, prosím." Ozval som sa po krátkej chvíli a cítil som sa trochu zvláštne. Bolo na ňom vidieť, že ho veľa vecí trápi a ja som chcel vedieť aké. Prudko sa posadil a otočil sa ku mne. Vyjavene som na neho hľadel, až pokým som si nevšimol jeho zaslzených očí.
,,Čo sa deje?" opýtal som sa tichým hlasom. Nechcel som ho vyplašiť. Nechcel som, aby si myslel, že na neho nalieham, aj keď ja by som si to na jeho mieste už dávno myslel.
,,Vlastne sa toho deje veľa." začal, vzal si vankúš a objal ho. Zívol si a pokračoval: ,,V poslednej dobe veľmi málo spím, neviem čo so sebou. Pijem veľa kávy, aby som na tréningoch nezaspával. Ale niekedy tej kávy vypijem tak veľa, že dokážem chodiť spať aj veľmi neskoro, neskôr než vy ostatní." To bol jeho prvý problém.
,,A taktiež sa mi v poslednej dobe zdá, že ostatní mi nevenujú pozornosť. Nedá sa tomu povedať, že by ma ignorovali, ale zdá sa mi, akoby ma brali za niečo "navyše". A zdá sa mi, že zavadziam."
Druhý problém.
Myslel som si, že to je všetko, už som sa ho chystal utešovať. Pomaly som otvoril ústa, že mu na to niečo poviem, ale prerušil ma pohľadom, pretože mal ešte tretí problém a ten bol...
,,A posledné, kvôli čomu sa cítim zle a smutne je, že som sa zamiloval." dopovedal a hodil na mňa sklesnutý pohľad.
,,Ale kvôli láske sa človek nemá..." začal som a hneď na to sa mi hodil okolo krku a rozplakal sa. ,, ... cítiť zle." dokončil som trochu prekvapene. Vydýchol som a sklopil som pohľad.
,, Príčinou môžu byť potláčané emócie a málo spánku." povedal potichu a ja som sa cítil trochu nesvoj. Nikdy som neplánoval Taemu povedať, že ho mám rád. Neplánoval som to povedať, pretože som si bol istý, že to nie je pravda. Nemohol som si to priznať.
Možno až dodnes?
Vzdychol som a chytil som ho za ruku.
,,Tým mi chceš naznačiť, že ak budeš poriadne spať a tvoje emócie sa urovnajú, námesačnosť môže zmiznúť, je to tak?" zašepkal som potichu svoje myšlienky a aj keď som k nemu chcel otočiť hlavu, neurobil som tak. ,,Áno." odpovedal mi.
Daj viac najavo, že ho máš vážne rád, zahriakol som sa v mysli a usmial som sa. ,,Vieš, Tae, mám rád tvoje objatia a aj povahu a smiech a celý si krásny, no a..." zrazu mi prišlo úplne divné všetko čo som povedal a zmĺkol som. Zasmial som sa nad sebou. Otočil som sa k nemu a vzal som jeho tvár do svojich dlaní. Priblížil som sa k nemu a usmieval som sa. ,,Všetko to vyriešime." povedal som mu a oprel som svoje čelo o to jeho. Aké zvláštne.
---
,,Tae bude u mňa v izbe." preniesol som ostatným pri obede. Sám Tae sa nad tým čudoval, pretože sme sa na tom vôbec nedohadovali. Hodil na mňa zmätený pohľad, na ktorý som mu neodpovedal.
Zdvihli ku mne pohľady aj ostatní, prezreli si ma a potom pozreli na Taeho, ktorý sedel vedľa mňa. ,,A ty budeš v Taeho izbe? A čo sa tým vlastne vyrieši?" opýtal sa Namjoon a ja som na neho hodil nemilý výraz.
,,Nie, ja budem tiež vo svojej izbe a vyrieši sa tým všetko ohľadom Taeho, a je mi jedno, ako divne to znie." odpovedal som mu a keď som si všimol, ako prikývol Yoongi a aj Jin, bol som vskutku rád, že aspoň niekto.
Vstal som od stola, poďakoval som Jinovi za obed, svoju misku som odniesol a pobral som sa do izby. Tae prišiel hneď za mnou. ,,Tae, nie je to tak, že by si bol na príťaž, len spia príliš málo, aby mali dobrú náladu." vysvetlil som mu, keď som k nemu stál otočený chrbtom.
Keď som sa mu obrátil tvárou, sadol som si na posteľ a zahľadel som sa na jeho spýtavý výraz.
,,Fajn, je to pokus, či to pomôže. Dnes tu budeš spať." vyhŕkol som zo seba bez toho, aby som čakal nejaké otázky alebo nejaký odpor. Zvalil som sa na posteľ a zatvoril som oči. Čo som to vymyslel? Čo ak to nepomôže?
---
,,Veľká posteľ je super vec." povedal som a uškrnul som sa od ucha k uchu, hneď ako som sa zababušil do periny. Tae si veľmi pomaly priľahol a aj on sa ukryl pod perinu.
,,Tak fajn, prajem ti dobrú noc TaeTae." zabásnil som a natiahol som ruku k vypínaču od svetla. ,,Dobrú." odpovedal potichu.
Keď moju izbu zaplavila tma, zahľadel som sa do stropu, ktorý som nevidel. ,,Tae?" ozval som sa už tichšie a menej veselo, než keď svetlo svietilo. ,,Áno?" odpovedal potichu a trochu sa zamrvil. ,,Máš ma rád?" opýtal som sa a hneď na to som si vynadal za tak trápnu otázku. Čo ma to napadlo?
,,Keby som povedal, že veľmi, čo by sa stalo potom?" položil mi otázku a ja som sa sám pre seba pousmial.
,,Aj ja by som povedal, že ťa mám veľmi rád." odpovedal som mu a otočil som sa k nemu. Ležal na chrbte a keďže si moje oči na tmu už privykli, videl som, ako sa mu nadvihuje hrudník. Vydýchol a zbadal som na jeho ústach jemná náznak úsmevu.
Prisunul som sa k nemu a objal som ho a nič viac.
,,Teraz pôjdeme spať, aby si spal aspoň sedem hodín." povedal som mu a cítil som, ako si ma k sebe pritiahol trochu bližšie. ,,Dostanem ťa z toho." zašepkal som ešte a privrel som oči. Započúval som sa do tlkotu svojho srdca a do Taeho dychu, podľa ktorého som zistil, že zaspal a pomaly som ho nasledoval s pocitom, že mu chcem pomôcť.
---
O mesiac
Tae sa na mňa usmial, keď sme spolu raňajkovali v obývačke na gauči. NamJoon oddychoval vo svojej izbe, tak ako aj Yoongi a Hoseok. Kookie sedel v kuchyni z čosi rozoberal s Jinom, ktorý sa neskutočne smial.
Všetci mali v poslednej dobe akúsi skvelú náladu, rozdávali si úsmevy a sladké pohľady. Možno to bolo kvôli tomu, že sme sa nemuseli hneď ráno zobúdzať na Taeho vyčíňanie. Nemuseli sme to všetko upratovať a nemuseli sme počúvať NamJoona, ako na všetko nadáva.
Bol som rád.
Tae prespáva v mojej izbe, pretože obom sa nám tak lepšie zaspávalo. Chlapci sa nepýtali, vedeli to vycítiť. Nevadilo im to, nič im neprekážalo na tom, že náš vzťah s Taem je o trochu silnejší, než bol predtým.
Vlastne, keď som si tak uvedomil, Taeho problémy boli zdrojom jeho nepokojného spánku. A keďže sa jeho problémy sčasti odstránili, prestalo aj to všetko. Bol som kvôli tomu rád. Veľmi rád.
Úsmev som mu opätoval a pritisol som sa k nemu, napil som sa z kávy a zahľadel som sa von oknom.
A zrazu na moje pery dopadol malý bozk.
Ach, on vedel, ako využiť situáciu.