Something // bts // Oneshots

Smile 2 - YoonSeok :33

Hoseok niesol chlapca celú cestu až k nemu domov. Bol vcelku unavený, ale nič iné nemohol robiť, pretože hnedovlások v jeho náručí zaspal. Keď sa na tvár spiaceho pozrel, mal chuť držať ho naveky, aj keby pri tom umieral únavou.Na ulici bolo ľudí veľmi málo a tí, ktorí tam náhodou boli, tak si ich nevšímali. To Hoseokovi vyhovovalo, keďže na nich nikto nehľadel, akoby práve spadli z neba.
"Hoseok?" zaspato sa ozval chlapec v jeho náručí, keď otvoril jedno oko.
"Už sme tu." zašepkal čiernovlások, veľmi pomaly položil rozospatého Yoongiho na zem a zatiaľ, čo si druhý chlapec pretieral rozospaté oči, čiernovlások vytiahol z vrecka kľúč a otvoril. Vzal Yoongiho okolo ramien a zatiahol ho dnu.Pomaly ho uložil na gauč. Jemne si poobzeral jeho ruky, brucho a hruď. Mal tam niekoľko starších rán, ktoré sa úplne nezahojili a potom tie novšie, nejaké modriny, odreniny a jazvy. Keď hľadel na jednu ranu pod rebrami, Yoongi ho potiahol za ruku a Hoseok k nemu dvihol hlavu.
"Nepozeraj na to, prosím." zašepkal hnedovlasý chlapec a druhý si vzdychol a vyrovnal sa. Prikývol, ale skôr sám pre seba. Hoseok sa chystal odísť, no Yoongi ho v polospánku ešte oslovil tichým hlasom.
"Dúfam, že si nikdy nezabudol." zašepkal. Hoseok hľadel do zeme.
,,Nikdy." povedal potichu a vybral sa k dverám. Vybehol z domu a poobzeral sa. Mal v pláne ísť za svojim "bratom".

"Máš u mňa šancu chcieť jednu jedinú vec. Iba jednu, áno? Ale za to niečo dostanem. Dáš mi to, aj keď ti to bude prekážať najviac na svete, fajn?"
Hoseok prikývol. "A čo to má byť?" opýtal sa serióznym hlasom, aj keď mu na perách hral slabý úsmev. Bol si istý, že od neho nebude nič potrebovať. Nikdy v živote.

"Budú to tvoje vzdychy a tvoja bolesť." odpovedal mu SeokNim a slizko sa usmial, čo vytvorilo na Seokovom chrbte zimomriavky.
"Čo?! To nemyslíš vážne!" potichu na neho vypľul čiernovlások. SeokNim sa naširoko usmial.
"Je to jediná vec, ktorú od teba žiadam za hocičo iné, čo si kedy budeš želať. Kúpim ti aj ostrov, ale toto je podmienka." vysvetlil a napil sa kávy.
Hoseok vstal a hodil pred svojho "brata" bankovku, aby zaplatil, naklonil hlavu na bok a poobzeral sa po ostatných stoloch, aby sa uistil, že nikto túto ich konverzáciu nepočul. "Súhlasím, ale pochybujem, že sa to niekedy stane." Povedal potichu s nervozitou v hlase. Keď sa otáčal na odchod. SeokNimova ruka ho ešte zachytila.
Otočil sa späť k nemu. "Ale nikomu to nehovor." Ešte doplnil, sadol si späť na miesto, vzal si do ruky kávu a hlavu otočil smerom k oknu. Už si Hoseoka nevšímal a ten si nevšímal jeho. Vybral sa k odchodu. Vždy si bol vedomý toho, že jeho nevlastný brat je zvrátený, ale až takto ho to nenapadlo.
Neboj sa, nikdy sa toho nedočkáš, pomyslel si a vyšiel von do dažďa.

Ako si vedel, že ten deň príde, sakra, pomyslel si Hoseok, keď sa priblížil k baru, v ktorom sa zabávalo nadmerné množstvo ľudí. Keď vošiel dnu, zaľahlo mu v ušiach a zatočilo sa mu v hlave. Hudba bola príliš hlasná, ľudia tancovali a boli na seba tak natlačení, že keď sa snažil okolo nich prejsť, cítil na ich chrbtoch pot a ich dych, páchnuci po alkohole.

Vydýchol a snažil sa dýchať čo najmenej, ale bez toho, aby si akokoľvek ublížil.
Keď prechádzal okolo barového pultu, začala sa okolo neho obšmietať akási mladá opitá žena v úzkych červených šatách s bordovými perami. Hneď, ako si ju všimol, sa mu hodila okolo krku. "Ahoj, Všimla som si ťa hneď ako si vošiel. Dnes si ešte nepil, nemám pravdu?" prihovorila sa mu a on z nej cítilo alkohol a cigarety. Hádzala po ňom pohľady, akoby s ním flirtovala.
"Prepáčte, ale idem za SeokNimom. Nemám čas, chuť a vlastne nepijem, ale ďakujem." Odpovedal hlasnejšie, aby ho počula cez tú hudbu. Žena na neho neveriaco pozrela a vzdychla.
"Ďalšia SeokNimova mužská štetka? Ach, ten je vážne rýchly," povedala s trochu znechuteným výrazom a čiernovlások na ňu zazrel zmäteným pohľadom a keď chcel niečo povedať, žena iba dokončila: "Ale keby som bola na jeho mieste, tiež by som si ťa nenechala ujsť." A stratila sa tak rýchlo ako prišla.
Seok bol trochu vykoľajený, nestihol nič vysvetliť. Vydýchol a otočil sa k čiernym dverám. Keď sa priblížil, zastavil pri vysokom mužovi, ktorý bol samý sval a jeho oči hovorili, aby ste sa s ním nezahrávali. Čiernovlások, ktorý bol o dosť nižší, pristúpil až nebezpečne blízko a pohliadol mužovi do tváre.
"Idem za SeokNimom." povedal stroho a poobzeral sa okolo, či na ňom nesídli niekoho pohľad. Nikto sa nepozeral a tak pohľad znova presunul na muža. "A čo od neho chceš, chlapče?" opýtal sa provokatívne chlap a slabo sa k Hoseokovi naklonil. Mladší neuhol pohľadom.
"Je to môj nevlastný brat." vysvetlil a muž sa iba pousmial.
"Takže ty si Hoseok, hm? Tak poď." muž pootvoril dvere tak, aby cez ne mohol Seok vkĺznuť dnu, ale aby tam nikto iný nevidel.
Čiernovlások vošiel a ocitol sa v tmavej miestnosti, zaprášenej a zadymenej. A síce bolo ovzdušie špinavé, na zemi nikde nevidel neporiadok. Z vedľajšej miestnosti, ktorá bola oddelená hrubým červeným závesom, počul ženský smiech. Pobral sa tam.Jednou rukou odhrnul záves a naskytol sa mu pohľad na blondínku v huňatom kabáte, ako sedí na stole oproti. Jeho brat práve do pohára nalieval víno. Keď otočil k Hoseokovi hlavu, iba sa slabo pousmial, otočil sa k žene a prehovoril: "SungYoung, mohla by si prosím odísť? Idem niečo vyriešiť." Žena prikývla, postavila sa zo stola a pomaly sa na vysokých čiernych topánkach priblížila k čiernovláskovi pri závese. SungYoung presne vedela, čo SeokNim zamýšľa.Pozrela na Seoka, pousmiala sa a vyšla z miestnosti. Chvíľu bolo ticho, až obaja chlapci započuli, ako sa za ňou zavreli aj dvere, ktorými Hoseoka pustil ten svalnatý muž.SeokNim vzal poháre s vínom a jeden podal čiernovlasému chlapcovi pri závese. Ten iba pokrútil hlavou a vošiel hlbšie do miestnosti.
"Nečakal som, že za tebou niekedy s niečím prídem a dúfal som, že ten deň nenastane." začal Hoseok a pozrel na svojho nevlastného brata, ktorý mal v sebe už obidva poháre vína a usmieval sa.
"Ale narazil som.. na niečo, s čím potrebujem pomôcť a si, bohužiaľ, jediný, kto mi môže pomôcť." dokončil a s hnevom a starosťou v očiach si premeral SeokNima, ktorý sa k Hoseokovi trochu viac priblížil.
"Takže mi chceš povedať, že dnes chceš splniť svoju časť dohody?" opýtal sa a keď sa dostal k čiernovlasému chlapcovi už dosť blízko, pohladil ho po líci. Hoseok mykol hlavou.
"Áno, ale nikdy v živote už niečo také neurobím." odpovedal a s prižmúrenými očami pozrel za SeokNimove plece.
"A čo za to?" opýtal sa SeokNim. Počas toho vzal Hoseoka okolo pása a ten sa pri tom dotyku trochu posunul. Nechcel pozerať do tváre svojho nevlastného brata, keď budú robiť tieto veci.
"Chcem, aby si mi pomohol postarať sa o jedného chlapca." odpovedal Hoseok a nebránil sa, keď sa pomaly začali posúvať ku stolu, o ktorý ho SeokNim oprel a začal ho bozkávať na krku.
"A čo si .. pod tým.. predstavuješ?" pýtal sa SeokNim ďalej a rukami zablúdil pod čiernovláskove tričko na jeho brucho. Hoseoka zamrazilo, pretože jeho nevlastný brat mal studené ruky. "No, chcem.. chcem mu kúpiť dom a ... všetko.." hovoril pomaly Hoseok počas toho, ako mu SeokNim pomaly vyzliekol tričko, ktoré hodil na zem a jazykom mu začal prechádzať po jemnej koži. "Všetko, čo bude potrebovať.. k životu." dodal a trošičku sklonil hlavu a zbadal jemný úsmev na SeokNimových perách.
"Máš to mať." povedal potichu chlapec, ktorý sa rukami natiahol k Hoseokovým nohaviciam. Odpusť mi, Yoongi, prosím, prebehlo Hoseokovi hlavou práve vo chvíli, keď mu SeokNim stiahol nohavice. Ah, čo to robím? napadlo mu, ale už sa nemohol vzdialiť. Musel pokračovať.. až do konca.