Something // bts // Oneshots

Lalala - JiHope

-JIMIN-

Štyri slová.

NEMÁM RÁD TOHO IDIOTA!

Prečo?

Pretože okrem mňa objíma aj všetkých ostatných. Okrem mňa sa smeje so všetkými. Je hlúpy, škaredý a nemám ho rád... 

Ale, samozrejme, ja sám viem, že sa neoklamem týmito hlúpymi rečami. Každý človek, ktorý by ma videl v situácii, ako pozerám na Hoseoka, ktorý objíma napríklad Taehyunga, by videl ten môj žiarlivý pohľad. Každý človek by videl, aký som nechutne naštvaný, aj keď si to neuvedomujem. Som proste taký, pretože Hobi je môj a on to, sakra, nevie!

Povedzte mi, čo mám robiť, keď mám strach? Veď ten chlapec je tak ... tak spoločenský a mne to vadí. Všetkých má rád, všetci majú radi jeho. Snažil som sa mu naznačiť, že ho mám neskutočne rád. Ešte viac ako Tae. Dokonca som bol pri ňom, keď sa rozišiel s Taehyungom. 

Keď spolu tí dvaja chodili, bolelo to. Ako Park JiMin som to nečakal. Som predsa... fajn, nie, nie som silný a mužný a najúžasnejší. Ale aj tak. Ten čas, keď boli spolu, som bol nervózny a hrubý ku každému jednému človeku. Chcem sa ospravedlniť, ale za to mohla tá hlúpa žiarlivosť. 

Teraz, práve v túto chvíľu, objíma Kookieho, u ktorého som si nejaký čas myslel, že ho milujem. Nakoniec to bol niekto iný, kto si ma získal. Aj keď o tom, ako som už hovoril, vôbec NEVIE! Sakra.

Niekedy vážne nerozumiem, prečo mu to nepoviem. Pred časom sa zdalo, že má o mňa záujem, že si ho pomaly získavam a že by to pre mňa mohlo byť dobré. Ale ako vidím teraz tak som si zbytočne iba robil nádeje.

Sedím hneď vedľa neho. Vždy sedí pri mne, ale nevenuje sa mi. Nevenuje sa mi dostatočne. Tak, ako by som chcel. Aj keď sa k nemu nakloním, skoro mu ľahám na nohy, iba na mňa pozrie, zasmeje sa a odvráti pohľad niekde inde.

-HOSEOK-

Keby nebol tak roztomilý, viac by som na neho pozeral. Vždy na mňa hľadel tým jeho pohľadom plným hocijakých vecí, ktoré nedokážem opísať. Niečo medzi "Aha, som Park Jimin a prišiel som Vám svojou krásou ukradnúť srdcia." a "Postarajte sa o mňa, prosím." alebo "Nehľaď na mňa škaredo, keď som taký pekný." 

Človek by sa pri ňom mohol aj rozpustiť, keby na neho pridlho hľadel. Preto nepozerám, lebo keď sa naňho upriami môj pohľad, mám pocit, že sa prepadnem a rozpustím a popritom budem kričať: "On je príčina najkrajšej smrti, akú len môžem mať." Ale to by bolo príliš dlhé. Tak skôr: "Jimin je smrteľná krása." To je tiež dlhé. No.. proste by som zakričal.. niečo o tom, aký je Jimin úžasný. 

Ale o tom on nevie.

Zdá sa, akoby ma bral ako kamaráta. Človeka, ktorému môže veľa vecí povedať, ale nie všetko, ak mi rozumiete. Pozerá na mňa, usmieva sa a po rozchode s Taehyungom bol on ten, čo so mnou trávil najviac času. Ale stále mi príde, že mu až tak nerozumiem. 

Chcel by som Jimina objať, ale nebude si myslieť, že je to už priveľa? Nedomyslí si to, čo je pravda? To že ho milujem a čo si o ňom myslím? Wah, radšej vždy objímem niekoho iného. Taeho alebo Kookieho. 

A keď sa tak nad tým zamyslím, prišlo mi vždy divné, že objímam Taehyunga a on si to nechá, aj keď sme kedysi boli spolu. Nevadí... Možno si zvykol. 

Mal by som tam za ním ísť a povedať, čo mi leží na srdci. Ten balvan chcenosti mať Parka Jimina. Ale ako...? Ako by som mal?

-JIMIN-

Mohol by som mu to jednoducho naznačiť.

Ale už sa mi minuli nápady, do šľaka. Hoseok, preboha, povedz mi. Ako?!

Asi si proste sadnem a budem čakať, kým mi ten idiot vyzná lásku. Takže už som napísal svoj rozsudok smrti ako starý mládenec sediaci na stoličke, čakajúc na slová, ktoré nezaznejú.

Skvelé.

-HOSEOK-

Fajn, som pri ňom. Teraz už len...

Bože, je tak rozkošný a vyzerá, že spí. Ale nespí, pred chvíľou som videl, ako si sadol. Ozvem sa...
Ozvem sa, áno..
Urobím to..

"Jimin?"

Ja som to urobil. Waaah..

Počkať, vyšilujem tu ako malé dievča a pritom je to proste Jimin, s ktorým trávim čas a rozprávam sa s ním každý deň.

-JIMIN-

Preboha, preboha.

Ten idiotský super chlap.

"No.. Hoseok?"

-HOSEOK-

Buď pokojný Hobi. Úsmev a povedz mu...

"Za chvíľu pokračujeme, tak nezaspi."

Čo? Ty magor. Čo si mu to nepovedal?! Si hlúpy. Neodchádzaj. Otoč sa k nemu! Hneď!!!

"Vlastne, chcel som... Mám ťa rád."

No vidíš, nebolo to tak ťažké...
A teraz sa uteč zahrabať.

-JIMIN-

"Aj ja ťa mám rád Hobi."

Nečum naňho tak nechápavo, Jimin.

-HOSEOK-

Zle to pochopil... Vysvetli mu to!

"N-o, ale tak... Inak rád. Tak... Veľmi rád. Chápeš... ako muž a žena... Tedaaa nie že by bol jeden z nás žena... Iba príklad. Bol to... Iba príklad... Hehe..."

Ty si sa zbláznil, Hoseok. Načisto.

"Proste pre mňa veľa znamenáš, viac než len... Kamarát."

-JIMIN-

Čo mi to tu hovorí. Nie... Nechcem to pochopiť zle a robiť si nádeje.

"Áno. Berieš ma skôr ako brata alebo tak?"

Či ani nie?

-HOSEOK-

Znova to nepochopil. Joj no. Cítim sa kus trápne...

"Nie, skôr ako... Chápeš... Keď .. "

Proste mu to poviem. Stále to bude viesť k rovnakému záveru.

"Neskúsiš to so mnou? Myslím ... ako môj priateľ."

-JIMIN-

Wáaaaaaaaaaaaaaaah. To vážne?! Vážne, vážne, vážne?! Bože, ďakujeeeem.

Len to nedaj najavo.

"Veľmi rád."

Konečne ťa mám, alebo skôr ty mňa.
Alebo nie?

To je fuk.... Waaaaaaaaaah.