Something // bts // Oneshots

Smile - YoonSeok :33

,,Hoseok." ozval sa hlas tichý hlas. Oslovený chlapec sa otočil a pred očami zbadal rovnako vysokého mladíka, vekom boli skoro rovnakí. Útle nohy, pevné ruky a smutné oči, pričom mu hral úsmev na perách. Do tváre mu padali svetlohnedé vlasy, ktoré si každú chvíľu odhŕňal.
Hoseok, čiernovlasý chlapec, ktorý sa ledva niekedy nesmial, pristúpil ihneď k nemu a zovrel ho v náručí. ,,Tak dlho som ťa nevidel." preniesol a hnedovlások mu objatie vrátil.
,,Ja viem." odpovedal a nič viac.
,,Yoongi, koho to tam máš?" Pristúpila k nim žena, staršia tak o dvadsaťpäť rokov. Neusmievala sa a skôr sa zdalo, že chce, aby sa hnedovlások vzdialil. ,,Nerob rozruch, mami, dobre?" zašepkal, aby neupútaval pozornosť.
,,To je Hoseok. Ten, o ktorom som ti rozprával." vysvetľoval a potom sa otočil späť k čiernovláskovi, ktorý mal počas toho úsmev stále uložený na tvári.
,,Yoongi, idem ja teda do banky a potom pôjdeme!" vyhŕkla žena, nedôverčivo si Hoseoka premerala a odišla.
Yoongi si vzdychol. Hoseok, stále vysmiaty, pritiahol si ho bližšie k sebe a položil mu ruku okolo pliec.
,,Tak ako sa ti darí? Povedz mi všetko." Začal hneď a druhou rukou, ktorú mal zatiaľ pozdĺž tela, sa ohnal, akoby naznačoval diaľku do priestoru. Yoongi sa stiahol a zakašľal.
,,Nie je to také, ako by som chcel." Preniesol a poškrabal sa na zátylku, akoby tam mal akési upokojujúce miesto.
To nebola odpoveď, ktorú Hoseok očakával. V hrudi mu to prerábalo a jediné, čo chcel počuť, bola veta "Som šťastný.". Ale tieto slová neodzneli.
,,Prečo?" opýtal sa. Skúšal, či mu hnedovlások povie, prečo nie je tak šťastný. Chcel vedieť ten dôvod prečo. Ale jediné, čo chlapec urobil bolo, že trochu ustúpil a pozrel niekde do zeme.
,,Yoongie, povedz mi, prosím, prečo?" skúsil ešte raz Hoseok. Vtedy sa zazdalo, že hnedovláskovi nie je veľmi dobre a tak ho chytil za zápästie a stiahol si ho do náručia, aj napriek tomu, koľko ľudí okolo nich prechádzalo. A keď to urobil, chlapec v jeho náručí pomaly ale isto začínal plakať.
,,Hoseokie, mal som ísť vtedy s tebou do tej Ameriky." Zavzlykal a zaboril svoju tvár do čiernovláskovej hrude. ,,Keby som išiel, naši by sa nehádali. Mama by nezačala piť, otec by na mňa nepoložil ruku. Všetko by bolo dobré, pretože by som tam bol s tebou..." hlas sa mu zlomil a zaťal päste.
Hoseok ho uprene počúval, hľadel pred seba a premýšľal nad tým, čo všetko mu starší rozpráva. Pritiahol si ho ešte bližšie k sebe a položil si hlavu na jeho rameno a presne to isté urobil aj Yoongi, zatiaľ čo mlčal a plakal.
,,V ten deň, ako si odišiel, zrútil som sa a moji rodičia zistili, čo som k tebe cítil. Otec bol vždy proti párom rovnakého pohlavia, preto ma začal nenávidieť." Posledné slovo skôr vypľul a roztriasol sa. ,,Mama kvôli tomu začala piť a začala nenávidieť skôr teba než mňa, čo ma ranilo ešte viac." Dokončil, odtiahol sa od Hoseoka a zahľadel sa mu do očí.
Čiernovláskovi sa chcelo plakať a skôr, než sa mu po líci zviezla slza, utrel ju do rukáva.
,,Yoongi." Započuli obaja chlapci hnedovláskovu matku a obaja k nej stočili pohľad.
,,Nechcem ísť." Zašepkal Yoongi Hoseokovi a hodil na neho prosebný pohľad. Hoseok k nemu natiahol ruky, aby ho vzal do náručia, ale to už hnedovláska niekto potiahol za rukáv, aby sa od Hoseoka vzdialil.
Matkine ruky ho ťahali preč od človeka, na ktorého celý čas čakal.
Hoseok sa pohol z miesta, že pôjde za Yoongim, ktorý sa vzdiaľoval.
,,Yoongie, prídem." Zašepkal si sám pre seba, otočil sa chrbtom, keď Yoongi a jeho matka zmizli za nejakým rohom. Pretrel si oči, ktoré sa mu zaliali slzami.A bolo to tu znova. Znova ten pocit, že chce byť s ním. Síce na neho myslel každý deň, keď bol v Amerike, síce na neho nikdy nezabudol. Ale zabudol na jeho objatie a jeho hlas... A chcel sa k nemu znova dostať.

---
Yoongi hľadel von oknom na padajúce dažďové kvapky. Myslel na to, ako by sa mohol dostať z domu, v ktorom mu bolo už posledný rok tak nepríjemne. Myslel na to, že by išiel za Hoseokom a ostali by spolu.
Vzdychol si.
Pomaly sa odlepil od okna, vyvalil sa na posteľ a započúval sa do hádky medzi jeho otcom a matkou. Zaboril si hlavu do vankúša a vzlykol. Chcelo sa mu spať, ale cítil sa tak neuveriteľne nepríjemne. Bolo to deväť dní, čo sa s Hoseokom stretol a potom ho už nevidel.
Rodičia Yoongimu zakázali chodiť von, pretože vedeli, že keby to urobili, začal by čiernovláska hľadať a to oni nemohli dopustiť. Nemohli dopustiť, aby bol ich syn zamilovaný do chlapca, aj keď tomu už proste nedokázali zabrániť, pretože Yoongi už do neho dávno zamilovaný bol. Už predtým, keď sa prvýkrát stretli.