Something // bts // Oneshots

You can smile as long as we are together - Yoonseok 1/?

20. marec

Premýšľal som.
Koľko ľudí sa mi už vysmialo za to, že som gay? Celá trieda? Škola? Celé mesto? Celý štát? Vysmieva sa mi za to aj celý svet, alebo som len paranoidný?

Premýšľal som, či je vôbec dôležité byť heterosexuálom, bisexuálom, homosexuálom alebo čokoľvek iné, keď naša orientácia teoreticky nemení svet. Oni to tak nevidia. Všetci okolo mňa.

Dnes som domov prišiel s obitou hlavou, narazenými rebrami a zlomeným prstom. Matka ma vždy ošetrila, ale to bolo asi tak všetko. Nikdy sa nepýtala, vie o tom už dávno. O tom, že som gay. A nesúhlasí s tým... Hnusí sa jej to. Hnusím sa jej ja.
Prestal som si vyžadovať jej pozornosť a náklonnosť vtedy, keď mi vykričala, že som chyba prírody a že keď som sa jej narodil bola asi najhoršia vec v jej živote.

Premýšľal som ...

... Ale stále som nevedel čo mám robiť.

Je dosť smutné zobudiť sa skoro ráno. Ste nevyspatý, unavený, je vám zle a v mojom prípade upadám do depresie, čo je pre mňa najhorší a dosť častý stav. Keď si uvedomím, že okolo mňa všetci spia, je mi do plaču, že ja som sa už zobudil do sveta, kde nie je nikto pre mňa.

Keď som vstal, z hlavy mi vypadlo všetko, čo som sa minulý večer naučil. Cítil som sa ešte viac stratený, než pri otvorení oči. Cítil som sa biedne.

Posadil som sa. Deka mi spadla na zem a rozvírila okolo mňa prach. Mal som čo robiť, aby som sa nerozkašľal na celý dom. Matka by ma zabila a sestra takisto.

Vstal som a spontánne mi napadlo, že dnes sa vytratím z domu trochu skôr. Veď aj tak by som si ráno vypočul iba narážky na to, ako hlúpo vyzerám, že sa mám prestať usmievať bezdôvodne, že mám prestať s tancom a tak ďalej.
Po prvé, hlúpo vyzerá každý, keď skoro neje, nespí a má pocit, že je proti nemu celý svet. Po druhé, usmievať sa je milé. Ostatní sa vás nepýtajú čo sa deje, aj keď mňa sa to nemal kto opýtať. A po tretie. S tancom NIKDY neprestanem!

Nahádzal som na seba nejaké oblečenie. Keďže bolo teplo už vtedy, vzal som si iba čierne tričko s bielym tigrom a rifle. K tomu nejaké ponožky. Na chrbát som si hodil poloprázdnu tašku a potichu som otvoril dvere z mojej izby. Keďže bola ešte celkom tma, boli asi štyri hodiny nadránom, nevidel som pred sebou skoro nič. Cestu k chodbe som ale poznal naspamäť.

K svojim topánkam som sa dostal za veľmi krátky čas a tak mi stačilo iba si ich nazuť a vypadnúť z bytu. V izbe mojej matky sa zrazu zasvietilo.

„Hoseok?" zavolala. Určite ma nevidela, nemohla.

Bol som potichu. Pokojne som dýchal. Moja matka sa postavila z postele. Počul som to, pretože posteľ trochu zapraskala a tak som sa iba otočil k dverám. Chytil som kľučku medzi prsty, keď sa zrazu ozvala matka:

„Hoseok, ostaň tu!"

Nadýchol som sa, otvoril som dvere a vybehol som z bytu. Nechcel som ju počúvať. Nechcel som tam teraz ostať. Vedel som, že budem mať kvôli tomu zle, ale chcel som teraz ísť von.
Chcel som si zatancovať.

-

Potuloval som sa po meste. Vyučovanie v škole začínalo o ôsmej. Keď som pozrel na svoj mobil, hodinky mi oznámili, že je iba pol piatej.

„Čo teraz?" zašepkal som si pre seba a premýšľal som, kde by som chcel ísť. Žiadne obchody otvorené neboli. Reštaurácie takisto nie. Chcel som tancovať, ale nebolo kde, iba keby...

Vošiel som do prvého baru, ktorý sa našiel. Teda, ak mám pravdu povedať, nebol prvý. Vošiel som do prvého, ehm, gay baru. Hneď vo dverách si ma všimli aspoň štyria mladí muži. Áno, boli to muži. Väčšina gay chlapcov v mojom veku si pokojne spalo vo svojich izbách a snívalo o ktoviečom.