Something // bts // Oneshots

You can smile as long as we are together - Yoonseok 2/?

Škola ubiehala akoby hodina trvala týždne. Vysedával som v lavici a na toaletu som chodil iba cez hodinu, aby som nenatrafil na niekoho, kto ma šikanuje. V zadnej lavici som si kreslil do zošita chlapca v červenej rozopnutej košeli, biele potrhané nohavice, blond vlasy. Trochu vyzeral ako Troye Sivan. Pousmial som sa a keď zazvonilo, potichu som sa zošúchol na stoličke a snažil sa skryť za neviditeľnú oponu.

"Hej, Hoseokie, čo si to tam čmárkaš?" zakričal na mňa spolužiak Hanbin podpichujúco, vstal od lavice a prikročil ku mne. Rýchlo som kresbu založil do zošita a sklopil pohľad. Ruka sa mi triasla. K mojej lavici sa združili viacerí chlapci, ktorí sa začali smiať.

"Teploško sa bojí," zasmial sa jeden, Damin, a natiahol sa po mojom zošite so založenou kresbou. Lenže držal som ho. Nechcem, aby to videli. Chvíľu sme sa preťahovali o zošit.

"Hoseok, pusť to, lebo dostaneš!" prikázal mi a zdvihol päsť. Zľakol som sa, ale to ma už Hanbin schmatol za vlasy a silno ma za ne zaťahal. To ma prinútilo zošit pustiť a do očí sa mi nahrnuli slzy. Pálilo to vzadu na hlave.

Vrhol som sa po zošite.

"Nie, nepozerajte na to," zjojkol som, ale v tom ma dvaja pridržali a Damin so zošitom odstúpil a otvoril ho.

"Ale ale," nadvihol obočie a rozosmial sa, "Hoseok nám je nejaký nadržaný. To som si nemyslel." Dokončil a ukázal kresbu všetkým. Dievčatá v predných laviciach sa rozchichotali a otáčali sa za nami.

"Chungi, hoď mi sem fixu," zakričal po červenovlasom dievčati. Tá mu fixu hodila, on ju zachytil a podišiel ku mne, zatiaľ čo ma dvaja chlapci z triedy držali. Otvoril ju. Začal som sa mrviť a odťahovať. Damin najskôr na kresbu nakreslil veľký penis rovno do rozkroku chlapca, čo ma zamrzelo, a potom sa otočil ku mne. Natiahol sa k môjmu čelu. Bál som sa.

"Držte ho poriadne! A ty sa nemrv, ak nechceš skončiť s nalomenou sánkou!" zavrčal a ja som, aj keď nerád, zastavil a nechal toho blba, aby mi na čelo písal. Chcelo sa mi plakať.

Videl som ako sa všetkým rozlieva úsmev po tvárach a mne pomaly začali tiecť slzy. Zazvonilo, Damin dokončil posledný ťah a všetci sa usadili na miesto. Mňa nechali tak. Pomaly som sa usadil do lavice a potichu plakal. Vzal som si mobil do rúk aby bolo vidieť, čo mi to tam vyčarovali.

Na čele mi hralo pekne veľkým a hrubým písmom napísané: Buzerant.

Kde som urobil chybu? Koľko existuje na svete lásky? Čo som urobil zle, keď sa mi páčili chlapci? Čo je so mnou zle?

21. marec

Nastavil som si budík, no môj spánok bol aj tak oničom. Budil som sa každú chvíľu. Nevedel som kam môžem ísť. Bolo to začarované kolo. Doma, v škole. Rozhodol som sa, že do toho gay baru pôjdem. Čo ešte môžem stratiť? Maximálne sám seba.

Vstal som potichu, natiahol na seba zelený rolák a šedé rifle, prečesal si vlasy prstami a znova potichu vypadol. Moja matka sa tentoraz neprebudila a keď to urobí, už tu nebudem.

Pomaly som sa pobral na miesto minulého rána a zastavil pred dverami. Tak či tak pred barom už postávalo zopár mužov, niektorí aj s kamarátkami.

"Tak si prišiel?" ozval sa hlas vedľa mňa. Otočil som sa. Bol to Minkyu. Len som prikývol a vzal ma dnu. Hudba bola hlasná a všade bolo neónovými svetlami vysvietene meno baru - Mamba. Samozrejme som bol znova v bare najmladší a zopár pohľadov sa na mne zapichlo. Hanbil som sa, ale na niektorých som sa pousmial, keď mi boli sympatickí. No cítil som sa dobre a hlavne bezpečne.

"Ten, koho ti chceme predstaviť, je u nás hviezda. Je iba trochu starší ako ty, preto vás chceme zoznámiť," povedal natešene a jeho pery sa zaleskli. "Vystupuje u nás ako tanečník... A neboj, nie striptíz, ak by si sa náhodou zľakol."

Asi na mne videl, že naozaj mnou prebehli obavy.

"Je vzadu pri bare s Ilminom," preniesol veselo a ja som sa usmial. Môj úsmev sa prehĺbil, keď sme prišli k nim a videl som chlapca, ktorého mi chceli ukázať. Bol to blondiak zo včerajška. V tomto svetle mi prišiel nereálne krásny. Tiež sa usmieval a vedel som prečo.

" Yoongi, toto je on, chlapec Hoseok, ktorého sme prichytili včera," predstavil ma Minkyu a podal som mu ruku.

"Teší ma."

"Aj mňa. Zhodou náhod sme sa včera stretli," doplnil Yoongi, ale vedel som, že to neoznamuje mne.

"Skutočne? To je náhoda," zasmeje sa Ilmin a pobozká Minkya na pery.

"Vieš vystupovať?" opýtal sa Yoongi a uložil si ruky na boky. Otázka ma prekvapila a premeral som si ho. Mal čierne polotričko s košeľou, svetlomodré šortky a vysoké kožené topánky. Skončil som na jeho tvári, na ktorej sa mu dvíhalo obočie.

Preglgol som.

"Tiež viem tancovať a milujem to," odpovedal som a Yoongi prekvapene znova nadvihol obočie a vzal ma za ruku. Postavil sa do stredu a rukami ukázal tancujúcim mužom, aby vytvorili priestor. Srdce som mal až v krku.

"To chce, aby som teraz tancoval?" opýtal som sa prestrašene tých dvoch a otočil na nich hlavu. Iba prikývli.

"Najlepšie učenie je prax," povedal Ilmin a ja som sa znova pozrel na blondiaka, ktorý vybehol k DJovi, aby vybral pesničku.

Učenie? O akom učení hovoria? Ja že mám vystupovať v gay bare? Ani za nič.

Yoongi po chvíli vybral All Night od Icona Pop, ktoré začalo hrať cez repráky, ozývalo sa ulicou, a hľadel som, ako sa všetci pomaly roztancovali. No keď sa dostal Yoongi do stredu, všetci ostali stáť a hľadeli na neho. Najskôr začal bokmi, postupne zapojil ruky a hlavu. Pohyboval sa prudko, ale ladne do rytmu hudby. Mal zatvorené oči, ktoré na chvíľu otvoril a pozrel na mňa pohľadom, akým na mňa ešte nikto nepozrel. Kvapka potu mi stiekla pomedzi lopatky a poriadne som sa nadýchol. Prstom mi naznačil, aby som išiel do stredu a tí muži, ktorí si to všimli, ma ihneď schmatli a dotlačili k nemu. Podišiel ku mne s pohľadom zabodnutým do mojich očí a dotkol sa mojich ramien. Zatvoril som oči a môj tanečný duch ma premohol. Začal som tancovať s ním. Kroky sme robili úplne iné, ale jeho úsmev ma nútil pokračovať. Nestrhol som z neho pohľad, osvetľovali ho zelené a ružové neóny.

Nič na svete nemohlo byť nádhernejšie ako on v túto chvíľu. Usmieval som sa tiež. Naširoko a pravdivo. Tancovali sme tak nekonečne, raz spolu a raz každý sám. Muži okolo kričali Yoongiho meno, moje nevedeli. Piesne sa menili a čas nebol.

Keď som však musel ukončiť svoj tanec pre nedostatok tekutín, Yoongi sa vyparil.

"Koľko je hodín?" opýtal som sa Minkyua, ktorého som našiel pri bare.

"Sedem."

Sakra, mal by som už ísť, pomyslel som si sklamane, keď som si uvedomil, že Yoongiho nikde nevidím.

"Neboj, zajtra sa na neho príď pozrieť. Je otvorené od ôsmej do ôsmej. Celú noc. Yoongi zajtra o jednej po polnoci vystupuje, ak by si chcel prísť," nabádal ma Minkyu a ja som sa zamyslel. V noci aj tak veľa nespím. Predstavil som si, ako sa budem cítiť v škole a radšej som len súhlasil, že prídem.

Vidieť znova Yoongiho. Najkrajšieho chlapca na svete. Možno to bol ale len ošiaľ.

Keď som sa otočil na odchod, Minkyu ma ešte zastavil chytením za rameno.

"Tancuješ úžasne. Taký prirodzený talent sa len tak nevidí. Keby si chcel, mohol by si skúsiť vystúpenie. Je to len návrh. Ale videl som, ako si pôsobil na chlapcov okolo a iste nie jeden ostal vykoľajený. Bola by ťa škoda Hoseok. Premysli si to," dokončil a usmial sa.

Vytratil som sa a cítil som, že moja duša je voľnejšia. Chcel som ešte tancovať.