Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

10.kapitola

Pondelok a utorok sme mali riaditeľské voľno a otec bol doma. Doma že sa mi snažil venovať. Raz za čas. No budem milá.
"Ako bolo na stanovačke?"
"Bolo super, zrazu sa o mňa zaujímaš?"
"Lace, srdiečko......"
"Ja viem."
"Bol som v škole."
"A??" bála som sa lebo fyzikár ma nemá rád a nemám to tam najlepšie
"Som na teba hrdý, dosť si sa zlepšila v matike."
"To áno, niečo si mi chcel povedať." povedala som skôr kým predsa len vytiahne tú fyziku.Vzala som nuttelu a natrela na chleba
"Je to vážna vec Lace a mal som ti to povedať už asi skôr. Si už skoro dospelá a vieš ako to chodí, ja verím že to pochopíš."
"Kedy príde?"
"Dnes večer."
Vedela som že niekoho má, ale netušila som že to myslí takto vážne. Mohol mať fakt milenku, uľahčil by mi to.
"Sme spolu už skoro pol roka. Pracuje u mňa vo firme ako sekretárka. Premýšľali sme a mohla by sa k nám nasťahovať čo? Bola by častejšie doma ako ja, varila, upratovala a aspoň z časti nahradila mamu."
"Už ste to dohodli takže zbytočne sa pýtaš. Je mi to fuk, nejdem ti kaziť plány, ako myslíš. Ja som matku nikdy nemala a ani mať nebudem. Koľko má rokov?"
"26."
Panebože veď otec má 40. To dievča je blázon. Pochybujem že ho ľúbi. Ďalšia Zlatokopka. Možno je dobrá v posteli kto vie..

Pred večerou som si upratala v izbe a kukla nachvíľu na Facebook.

Tomík❤: Kedy sa zase prídeš osprchovať? 😆
Laceybel💗: Hádam čím skôr, máte skvelé uteráky 😍
Tomík ❤: Haha, čo robíš ? 😚
Laceybel 💗: Otec to s tou milenkou má asi trocha inak, príde na večeru a asi bude u nás bývať... 😒
Tomík ❤: Jžš 😂 potom chcem podrobnosti, pôjdeš po večeri Skype?
Laceybel 💗: Anko 😘

Na prvý pohľad nevypadala ako zlatokopka, teda ak nepozerám na tú značkovú kabelku a topánky. Vypadala tak na 30 a bola celkom pekná. Úplne jemný mejkap. Dlhé tmavohnedé vlasy. Veľké čierne oči. Plné pery a neskutočné prsia veľkosti 80D. Tak jej ich závidím. Mňa boh tak moc neobdaril. Teoreticky Tom ich už videl a nevypadal nejak zhrozene. Veď ale on je herec, isto plače že čakal väčšie. V tom prípade, možno ma predsa ľúbi keď mu je to jedno. Zasa až moc premýšľam.
"Ahoj ja som Karin."
"Lace, ahoj."
Čakala som všetko len nie toto. Čakala som namyslenú manekýnu asi. Bola fakt dosť príjemná. Nie pretvárka. To cítim z človeka. Veľa mi o sebe povedala a myslím že sme si sadli. Skôr ju budem brať ako kamarátku.
"O týždeň sa k nám sťahuje."
"Bojíš sa?"
"Nie je fajn."
"Mám pre teba prekvapenie."
"Aké?"
"Piatok." zaznelo cez hovor na Skype