11.kapitola

769 46 0
                                    

Tento týždeň bol úplne nemožný!!
Nie len že som sa nemohla dočkať piatku, lebo som sa tešila na Toma, ale aj som schytala ďalšie dve štvorky. Anglina a opäť Fyzika. Neznášam toho učiteľa. On mňa asi viac. Totálne mi kazí celý priemer. Som zvedavá ako to bude vypadať na pol roka. Otec ide v sobotu s Karin do kúpeľov a ja idem dnes k Sofii. Premýšľala som čo asi Tom chystá a keď ma napadali samé zvrhlé plány ktoré som chcela ja, prestala som už radšej rozmýšľať.

"Nechodíš k tej Sofii nejako často? Moc sa mi to nezdá."
"Je to moja najlepšia kamarátka, skôr by som povedala že je častejšie u mňa, keďže tu bývam väčšinu času sama."
"Ale to sa zmení."  a vtiskol Karin bozk na líce
"Kedy zajtra prídeš?"
"Netuším."
"Odchádzame ešte dnes večer , takže si zober náhradné kľúče keď sa budeš vraciať. Zavolám ti. Keď sa stane niečo, okamžite volaj ty mne."
"Dnes?  Kedy?"
"O deviatej už musíme určite vyraziť. Ideme ešte pre starých rodičov do Rakúska."
Zbalila som si najpotrebnejšie veci, hodila mobil do kabelky, obliekla rifle, mikinu tenisky a bežala na autobusovú zastávku. Cestou som ešte zavolala Tomovi.
"Áno zlatko?"
"Idem akurát k Sofii, čo má byť to dnešné prekvapenie?"
"Nie je to nič zvláštne. Dohodol som to zo Sof o šiestej prídem k nej po teba. Mal trocha trpezlivosť láska."
"Som veľmi zvedavá, ide mi bus, ľúbim ťa, paa."
"Aj ja ťa ľúbim."  doznelo v telefóne, kým som zložila.

"Ty vieš kam ideme?"
"Áno, ale nemôžem ti to povedať, neviem to sama úplne presne, len to tak načrtol."
"Aaa má to niečo spoločné..."
"Ani to ti neviem zaručiť. Keď to budeš tak strašne chcieť, myslím že to nepríde, on to chce tak nečakane Lace."
"Ja viem, viem to. Ty to máš za sebou, pochop ma trochu."
"Je to krásne a hlavne keď sa tak ľúbite, ale vyčkaj Lay a bude to to najkrajšie v tvojom živote."
"Veď viem, chápem..."

Vôbec mi nechcel povedať kam ideme. Cesta bola v pohode, trvalo to necelú hodinku. Zastavili sme a bola už tma takže som veľa nevidela. Zaviazal mi oči.
"Prečo toto?"
"Keď ty máš tak rada prekvapenia."
"Hah, to hej."
Odniesol ma až na miesto, rozviazal mi šatku a rozsvietili sa svetielka aby bolo lepšie vidno. Nádherný výhľad na jazero, bolo to fakt krásne. Sedeli sme na deke na umelom piesku a jedli pelendreky. Fúkal taký príjemný teplý vietor.
"Prečo práve tu?"
"Vieš ten maminin denník."
"Áno, viem."
"Tu sa s otcom spoznali a aj prvý krát pobozkali."
"Tom......" došli mi slová, muselo to miesto pre neho veľmi veľa znamenať. Objala som ho a začala bozkávať.
"Milujem ťa Lace..
Od momentu keď som ťa prvý krát videl som vedel, že si úžasná žena. Som rád že ťa mám, že sa máme.
"Ďakujem že si." a len som si mu ľahla na rameno. Bolo okolo pol ôsmej a keď sa začalo ochladzovať šli sme naspäť.
"Dokedy si zajtra u Sof?"
"Idem k Sof?"
"Zabudol som že si sama, ideme k tebe?"
"Páči sa mi že ti to takto myslí."
"Bože ty trdlo moje."
Napíšem Sof..
Lacy: Ideme s Tomom ku mne, drž palce, ozvem sa!! 😂😁
Sofka: Dobre 😘 poslúchaj..

"Prečo vaši išli už dnes?"
"Vadí ti to?"
"Práve naopak, len mali ísť v sobotu."
"Hej mali, len išli aj pre starých rodičov do Rakúska, o to lepšie."
"Dáme si cestoviny?"
"Daj."
"Ooo on neodmietol jedlo."
"Akoby som mohol od teba niečo odmietnuť."
"Čo potom, kuknem film?"
"Mám lepší nápad...."

Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now