Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

23. kapitola

Zvláštne že mi predsa len ten rozhovor pomohol. Začala som jesť. Teda snažím sa. Je to hrozné. Čo hrozné je to strašné. Takýto boj môže trvať aj pár rokov. Predsa len, nechcem aby ma takúto niekedy videl. Cítila by som sa nepríjemne. Asi by som sa v živote pred ním takto ani nevyzliekla. Určite nie! Prsia čo som mala ako také, teraz nemám vôbec žiadne. Prepadnutý hrudník a lícne kosti. Je to strašné. Každý raz keď sa na seba pozerám. Každý raz sa mi chce vracať.

Tom...
Píšem neskoro a myslím že ten dôvod ti vyplynie z listu. Ako to píšem trasú sa mi ruky a takto dramaticky dej nebýva ani vo filmoch. Zase plačem. Bože... Neviem si ani predstaviť ako to budeš znášať ale.... Dieťa je mŕtve. Psychicky som sa zrútila a tie depresie sa nedajú opísať. Chcela som to vzdať. Úprimne? Chcela som zomrieť. Tom, keby si ma teraz videl, bolo by ti tiež doplaču, v horšom prípade by si ma nespoznal alebo našiel na psychiatrii. Tento týždeň som pribrala kilo a chcem sa prekonať. Aj keď si odo mňa míle ďaleko. Dávaš mi nádej žiť. Ďakujem ti láska. Milujem ťa. ❤
L.P
Napriek tomu že som po nociach plakala a chýbal mi pocit materstva a Tomovej lásky, šla som do toho. Nasilu som jedla všetky tie nechutné veci, chodila som na sedenia. Chodila som tam rada. Hoci to bolo niekedy dosť nudné pomáhalo mi to dostať sa z oceánu depresie. Väčšinu času sme riešili hodnoty človeka, lásku priateľstvo a keďže to bolo stretnutie ľudí ktorí majú problémy s váhou tak aj to. Bolo tam jedno malé dievčatko. Mohlo mať tak 11. Malo úžasne veľké modré oči. Oveľa väčšie ako ja. Bola mi veľmi sympatická a každé jedno stretnutie som ju pozorovala. Akoby žila v inom svete. Mala veľmi veľkú fantáziu. I keď ju má každé dieťa, ona ju mala inú. Nehovorila veľa, no vždy keď niečo povedala, onemela som. Prihovárala som sa jej, no vždy sa len na mňa usmiala a odišla. Odvtedy ako sa to všetko stalo... V podstate veľa vecí sa zmenilo.
Tie dni išli pomaly ako aj kilá hore. Ale išli a bolo to podstatné. Podľa doktorov mi to ide skvelo a takýchto prípadov je veľmi málo. Mala som 46 kíl za tri týždne čo bolo pre mňa úplne úžasné. Potrebovala som ešte dve kilá aby som šla na domáce liečenie. Nemocničné prostredie má už deprimovalo a to bol ďalší dôvod prečo bojovať. Čím ďalej, tým ich pribúdalo viac. Môj život sa akoby zázrakom zase začal správne hýbať. Bolo zvláštne ako sa rýchlo všetko zrútilo a nechcem predbiehať, ale opäť sa to vracia do normálu. Pár mesiacov, asi najhorších v mojom živote, a človek si uvedomí svoje hodnoty, zmysel života, i to, aké je zdravie dôležité.
V skutku som človek ktorý si vie priznať chybu ale nie pochvalu. Teraz som bola na seba hrdá. Možno predsa len by to niekto vôbec nezvládol.
A za týmto všetkým stojí.... ON ❤

Ďakujem za 1k ❤❤!!!
Úplne neskutočne moc si to vážim. Ospravedlňujem sa pravidelným čitateľom že nepridávam každý deň. Budem sa snažiť to zmeniť. Veľmi by ma zaujímal aj váš názor :) Prípadné rady :D
Ešte raz ĎAKUJEM 💐