4. kapitola

1.1K 60 6
                                    

Bolo mi zle. Myslela som si že sa každú minútu pozvraciam. Dala som si sprchu. Prezliekla som sa a stále som premýšľala čo sa stalo za posledných pár hodín. Mám mu zavolať a ešte raz poďakovať? Nie. To bude trápne. Nie som predsa vtierka. Počkám kým zavolá on. Volala mi Sofa ktorej som musela vyrozprávať všetky podrobnosti. Tedymu som nedvíhala, nemala som chuť na žiadny výsluch ani nič podobné. Otec nebol ako inak doma. Uvarila som si obed a väčšinu času som pozerala telku. Stále sa neozýval. Možno si moc namýšľam. Nedeľa to isté, otec bol akurát doma ale to na veci nič nemení. Učila som sa do školy. Dejepis. Robila som referát. 2. svetová vojna. Neznášam dejepis. Načo sa učiť niečo čo sa už stalo. Veď je to minulosť. Ikeď ja tiež stále myslím na minulosť. V tom ma napadlo že sa mi vôbec neozval. Ani na druhý deň,ani o týždeň. Už som to vzdávala. Fakt to bol asi len omyl.
Bol piatok a po škole sme šli so Sofiou na bubbleology. Toľko sme sa nasmiali, veľmi som si to užila. Mala ísť ku mne na noc, keďže otec nebol doma a nechcela som byť zase sama. Mám podozrenie že otec má babu, po pravde je mi to fuk. Ja matku aj tak nikdy mať nebudem a nech si spáva kde chce. Cestou ku mne sme ešte kúpili colu. Chceli sme ísť akurát pozerať film keď mi zrazu zazvonil telefón.
,,Laceybel? “
,,Tom? “
,,Áno to som ja, mám nové číslo. “
,,Jáj tak. “
,,Ideme s chalanmi o ôsmej do klubu a ja len že či sa nechceš pridať, môžeš zobrať aj Sofiu. “
,,No ja neviem... “
,,Otca máš doma? “
,,Nie. “
,,Tak? “
,,Naposledy to nedopadlo najlepšie. “
,,Nejdeme piť, ideme sa zabaviť, a to ráno rozhodne neľutujem. “
,,Tak fajn. “
,,Idete? “
,,O ôsmej tam. “ a zložila som
Sofia musela súhlasiť to proste nešlo. V tomto je super prispôsobí sa ako aj ja jej keď to potrebuje. Obliekli sme sa a šli sme. Pre istotu som sa ešte uistila či otec vážne nepríde a zavolala som mu. Tom nás už čakal. Sofia ešte čakala na Filipa tak sme šli dnu sami. Objednal nám kolu a sadli sme si do boxu v rohu.
,,Som rád že si prišla. “
,,Prečo si sa neozval skôr? “
,,Mal som toho veľa, škola, brigáda a všetko dokopy. Myslel som na teba. “
,,Tom ja neviem či si to uvedomuješ, ale to čo som k tebe cítila sa vo mne začína prebúdzať a ak sa mi opäť hodláš zlomiť srdce.... “
,,Uvedomil som si veľa vecí, možno som ťa len potreboval stratiť aby som to pochopil, alebo nájsť niekoho kto ti nesiaha ani po členky. “
,,Už nechcem trpieť. “
,,Prečo by som to robil. Chcem byť s tebou Lacey. “
,,Ja tiež, len mám strach. “
Prišiel ku mne a objal ma. Ten pocit sa nedá opísať. Zrazu by ste sa tomu človeku odovzdali celým svojím srdcom. Obyčajné objatie ale v tej chvíli to bol pre mňa celý svet. Potom prišla aj Sofia s Filipom. Bol to fajn večer, mala som pocit akoby bol zase iba môj, ak môžem povedať že môj niekedy bol. O jedenástej sme šli domov. Sofia chcela ísť k Filipovi, keďže mama ju tam len tak nepustí a celkom jej to padlo vhod. Ikeď by nemala klamať obe sa sem tam takto kryjeme. Podľa mňa to jej mamina aj tak vie a chápe. Tu bol väčší problém, ten ktorý má ešte len čakal.
,,Hodím ťa teda domov. “ to sa ma nepýtal
,,Noo dobre.. “
,,Nemala byť dnes pri tebe Sof?“
,,Išla k Filipovi,  keďže.... “
,,Chápem. ” zasmial sa
,,Tom? “
,,Áno? “
,,Neber to tak ako to vyznie, ale nechceš ísť ku mne? Otec bude preč a nechcem tam byť zasa sama, ak nechceš alebo nemôžeš alebo..... ” skočil mi do reči
,, Rád pôjdem k tebe. “ a usmial sa na mňa
,,Môžeš to odparkovať pred garáž. “
,,Nebudú sa susedia čudovať? “
,,Myslím že títo nie. “ smiech...
Vošli sme dnu a vtedy som už skutočne začala panikáriť. Ako tú moju ponuku vlastne zobral.
,,Sadni si na gauč. Kofola a poháre sú na kredenci.“
,,Vďaka aaa ty ideš kam? “
,, Prezliecť sa a skočím po nejaký film či? “
,,Jasné. “

Bežala som aby to nebolo podozrivé. Zobrala si veci a zamkla sa v kúpeľni. Začala som sa smiať. Nevedela som čo mám čakať. Umyla som si zuby, prečesala vlasy, navoňala. V šatách by som sa cítila dosť nepohodlne. Dala som si legíny a tričko. Zobrala som USB a šla dolu. Sedel presne tak ako keď som odišla. Zobrala som tú kofolu, poháre, a chipsy ikeď som na ne vôbec nemala chuť. USB som zapojila do telky a pýtala sa že čo si chce pozrieť. Hádali sme sa tam ako malé deti. Úplne som si spomenula na naše kamarátstvo ktoré sme mali. Nie že by sme ho teraz nemali ale bolo to iné. Nakoniec sme začali pozerať The longest ride. A tam to začalo...

Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now