Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

28. kapitola

Prešlo pol roka a bolo to rok, presne rok čo bol Tom preč. Bol máj. Vianoce, Nový rok, Veľká noc bez neho. Nenapísal. Ani mne, ani rodičom. Akoby som stratila nájdej. Akoby už ani neexistoval. Žil v mojej mysli.

"Počuj holka, nepôjdeme večer do kina?"
"Idem do kina s Tedom ale zober Filipa a kľudne sa môžete pridať."
"Lace?"
"Áno?"
"Ale nič, ibaže Ted je sviňa a radi pôjdeme."
"Sviňa?"
"Daj si na neho pozor, namotáva ťa."
"Namotáva má už rok."
"Len aby si nepodľahla."

"Bolo to nudné.." naznačil Ted
"Ted tebe sa nikdy nikto nezavďačí..." zamrmlala Sofia (smiech)
"Veď ale uznajte že to bolo zle spracované, knižná verzia sa mi páčila viac.."
"Dobre Ted, máš pravdu, nejdeme do baru?"
"Ja som za." vyhŕkol Filip.

Sedeli sme a tak trošku sme si vypili. Odvtedy ako odišiel som alkohol neokúsila. Moc som to nepreháňala. Ted nepil, čerstvo mal vodičák a bol na aute.

"Hodím ťa domov.."
"Pôjdem so Sofiou."
"Idú opačným smerom."
"Ja viem ale ja..."
"Prečo sa mi snažíš vyhýbať?"
"Ja neviem."
"Sadni si."
"Fajn."

"Povedal by som že si už aj zabudla."
"Nezabudla, iba keď si to stále pripomínam tak mi je ešte horšie."
"Nejdeme ku mne."
"Veď vlastne prečo nie." ešte stále som bola oťapená alkoholom ani neviem prečo som súhlasila
"Super."

Nikoho nemal doma, zjavne. Keď som išla po schodoch ucítila som alkohol v hlave. Zachytil ma.
"Niekto nám tu zabudol chodiť."
"Nie len si mi chýbal. "
"Čože?"
"Tom..."
"No, áno ja."
"Asi odpadnem."
"Držím ťa." odniesol má do postele a ďalej si už veľa nepamätám
"Veľmi si mi chýbal Tom."

Z pohľadu Teda:

Bola opitá. Mal som výčitky, len som neodolal. Skutočne bola až tak mimo že ma oslovila jeho menom. Bola ako mŕtva. Ani nevnímala. To ako ma neskutočne priťahovala sa nedalo ani opísať. Bolo to odo mňa svinstvo, no inak by mi nikdy nedovolila sa jej dotýkať. Skrátka by mi nedala. Moc som to chcel, tak moc že som bol schopný konať bez jej vedomia..

Zobudila som sa na bolesť hlavy. Bola som nahá. Ležal vedľa mňa. Ted! Pretrela som si oči ale stále tam ležal.
To snáď nie! Nie!
"Nie!" začali mi slzy stekať po tvári
Zobudil sa: "Lace, ja..."
"Vieš čo si? Vieš čo!? Úplný hajzel, nič iné!!! " začala som sa obliekať a bola som na odchode
"Nechoď preč, prosím.."
"Bola som iba opitá, či si mi dal aj niečo iné..?"
"Laceybel.."
"Nevolaj ma tým menom ty kretén!! Tým menom..." sadla som si na zem a plakala ešte viac, "tým menom ma môže volať iba on, môj jediný Tom! Tom!"
"Odpusť mi.."
"Nikdy! Nikdy ti to neodpustím!" zobrala som si veci a odišla som...