The Last Hope

Darček

V práci som znova v sklade bol a vykladal tovar. Dnes ho bolo krapec viac ako obvykle, takže až pred koncom zmeny som mal prestávku. Šiel som na fajčiarku. Ako už obvykle, bola zase prázdna. Sadol som si na stoličku, vybral cigaretu a zapálil si. Po siedmom ťahu ma rozbolelo brucho. Kŕče očividne, ale nevedel som to s istotou. Pár krát som sa zhlboka nadýchol a zahasil cigaretu. Asi by bolo lepšie prestať fajčiť. Dokončil som vykladanie tovaru a nachystal všetko potrebné pre zmenu po mne. S dobrým pocitom som sa prezliekol a odpípal si odchod. Z tašky som vytiahol mobil. Jedna SMS. Otvoril som ju.

Ahoj laska, cakam ta v kaviarni. Skorej mi koncila zmena. Nick.

Pousmial som sa nad jeho pravopisom v SMS-kách a z predajne som šiel rovno do kaviarne. Sedel v ohradenej časti, ktorá býva väčšinou rezervovaná. Keď ma uvidel, hneď sa rozžiaril.
„Ahoj ty striebrokop."
„No čau ty tanečník." Chcel som mu dať pusu, ale boli sme na verejnosti, takže len takéto pozdravy boli možné.
„Jak je možné, že si zase skončil skorej?" spýtal som sa ho. Nick pokrčil pleciami.
„Netuším ako je to možné, ale tak, keď prevážaš tovar, vždy skončíš skorej." Usmial sa.
Prišla čašníčka. „Prinesiem vám niečo, páni?" spýtala sa s profesionálnym úsmevom.
„Latte Machiatto, prosím." Odpovedal som a ďalej sa venoval Nickovi.
„To je všetko." Dodal Nick a upriamil pozornosť na mňa. „A tak. No."
Čašníčka priniesla latte. „Ďakujem." Usmial som sa a hneď si odpil. Och, také skvelé!
„Tákže, čo chceš dnes robiť?" spýtal sa Nick. Preglgol som skvelé latte.
„Čo ja viem.. nechcel si mi ísť kúpiť ten strieborný prsteň so zafírom?"
Uškrnul sa. „Takže striebrokop sa v tebe nezaprie." Zasmial sa.
„To vieš, keď ma už žiadaš o ruku, tak aspoň niečím pekným." Usmial som sa. „A striebro ma ochráni pred vlkolakmi, takže investuješ aj do budúceho zdravia tvojho manžela."
Vyprskol do smiechu.
„Ty si cvok." Rozosmial sa.
„Však čo, keď votrelci existujú, tak môžu aj vlkolaci a aj upíri."
„Myslím že jediného upíra, ktorého poznám, si ty."
„Ja? A to už prečo ako?"
„Nó..." začal. „tak už len tým, že vždy keď som s tebou, tak vždy ma priťahuješ ako komára ľudské telo. Špeciálne na tvári alebo krku."
„Tak to prirovnanie si zabil. Takže ja som akože človek a ty si komár?"
„Nie, opačne. Ja som človek, ktorý ťa vždy vyhľadáva, zatiaľ čo ty si chceš niekde len vysať krv."
„Vieš že to nedáva zmysel, však?"
„Nič nedáva zmysel. Ale o tom je život."
„Tak fajn, pôjdeme ku mne a dokončíme to, čo sme už včera aj dnes začali." Nakoniec som povedal. Nick sa rozžiaril.
„Takže striebrokop pracuje takýmto štýlom?"
Keby len ty vieš...

Než sa zatvorili dvere môjho domu, už som ho mal nalepeného na sebe. Nohami obtočenými okolo pása, nechal som sa preniesť do izby, kde ma už inštinktívne zhodil na posteľ a vzápätí padol na mňa aj on.
„Vydržať bez teba tých pár hodín bol horor." Zaúpel a už sme nahí boli v objatí. Bez premýšľania som mu povedal, nech ideme do sprchy. So stanom vztýčeným do výšky ma už prenášal do sprchy. Pustil som vodu a nechal ju nás obmyť. Nick ma pustil, pritlačil som ho k stene a prechádzal mu perami od pier, cez kľúčnu kosť, bradavku až k jeho penisu, ktorý som už inštinktívne vcucol a spôsobil mu rozkoš. Následne, keď som si už bol istý, že má dosť, postavil som sa, a prilepil sa mu k perám, zatiaľ čo on sa skrčil, chytil ma cez stehná a vyzdvihol nad úroveň hlavy.
„Dnes to bude ešte lepšie." Zavrnil mi cez francuzáka. Potom do mňa vnikol.
Keď už bolo po tom, unavení sme ležali na podlahe a pozerali na modrý plafón. „Čo budeme robiť?" spýtal sa.
„Na druhé kolo už nemám energiu, zlato." Oprel si hlavu o rameno. „Čo keby necháme tiecť vodu a budeme pozerať len tak hore?" Nickova hlava sa nadvihla, dala mi pusu a znova sa oprela o moje rameno.
Rukou pomaly prechádzal po mojom nahom tele, až sa ocitol na mieste kde som nemal žiadnu jazvu. „Možno to je narýchlo," začal s vážnejším tónom. „ale nechcem byť bez teba už."
„Deje sa niečo?" spýtal som sa už prebratý s tej sladkej agónie menom análny sex.
„Čo keby sme bývali spolu?" spýtal sa následne. Stiahlo mi hrdlo. On chce so mnou bývať? On chce so mnou bývať. „Viem, je to narýchlo, ale... neviem si už predstaviť život bez teba." Hlas mal mierne roztrasený. Posadil som sa.
„Láska..." začal som. „ak ti to nebude vadiť, kľudne môžeš." Usmial som sa na neho tak úprimne, ako som len vedel. Takmer okamžite sa posadil a už ma bozkával.
„Ja...ťa...ľúbim...do..konca..života...si..len...môj..." rozoznával som slová, ktoré mumlal, zatiaľ čo už bol celý prilepený na mne.
„Aspoň môžeme skúsiť všetko z kámasutry." Zažartoval som a postavil sa. Jeho oči sa rozžiarili ako vianočný stromček. „Snáď nemáš v izbe aj tú podpísanú?!"
„Nie, to nemám." Uistil ma s úškrnom. „Ale na čo nám je kámasutra?" Spýtal sa.
„Am..." nevedel som odpoveď.
„Ja ťa chcem takého aký si, žiadne špeciálne polohy netreba mať. To, čo sme mali doteraz je to najkrajšie, čo som kedy prežíval. Kľudne by som vyhodil aj všetky tie knihy len preto, aby som mohol byť s tebou." Tie slová boli tak úprimné. Málinko sa mi zazdalo, že sa mu tlačia slzy do očí. Objal som ho. „Stále čakám na ten prsteň." Zašomral som a vzal si osušku, do ktorej som sa zabalil.
Nick sa rozosmial. „Pozri sa pod vankúš." Prehodil náhle.
Pomaly som sa obzrel k nemu. „Že si ho.." A šiel som zrýchlene do izby. Načiahol som sa po vankúš a odhrnul ho. No mňa...
„Keď si tak spomínal, že miluješ Votrelcov, tak prečo ti neurobiť radosť."
„Ale toto veď je..." spod vankúša sa na mňa škeril plyšový facehugger. „Mám to brať ako zásnubný dar?" zavrnil som už v jeho objatí. „Ďakujem." Šepkal som. Objal ma a zvalil na druhú posteľ.
Osušky z nás skĺzli, ani sme si neuvedomili. Vzrušenie, čo mnou prebiehalo by sa dalo krájať. V tom ma Nick ešte viac dorazil. „Skús to ty teraz." Zamrnčal ale ja som ho odtiahol.
„Nie, dva krát už stačilo." Zašepkal som mu a pobozkal ho. Mať sex bolo úžasné, ale nevládal som už. V mysli sa mi vybavil obrázok Nicka keď bol ešte malý a ako to nedobrovoľne mal ešte predtým, než vedel čo to vlastne je...